A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Časopriestor alebo priestoročas je štvorrozmerný priestor zjednocujúci trojrozmerný fyzikálny priestor a čas. Body časopriestoru zodpovedajú bodovým udalostiam. Vnímanie času a priestoru ako nezávislých pojmov je závislé od pozorovateľa, ale časopriestor je od pozorovateľa nezávislý a tvorí základný rámec pre možnosť realizácie fyzikálnych zákonov nezávislých od vzťažnej sústavy vo vesmíre.
Časopriestor zaviedol Herman Minskowski v rokoch 1907 – 1908 (Einsteinov profesor matematiky).
Vlastnosti časopriestoru
Pri opise pohybu musíme zaznamenať nielen polohu, ale aj čas, zaznamenanej udalosti. Záznam o každej udalosti sa skladá vždy zo štyroch čísel, kde tri z nich udávajú polohu udalosti v priestore a jeden údaj udáva čas jej nastatia. Túto skutočnosť môžeme povedať aj inými slovami:
„všetky objekty aj my sa pohybujeme nielen v priestore, ale aj v čase“.
Alebo by sme mohli povedať skrátene v časopriestore. Všetky udalosti, dianie okolo nás, ale aj vo vesmíre sa odohráva v „aréne“ nazývanej časopriestor.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že takáto myšlienka dávať dokopy priestor a čas, len tým, že sme vymysleli akurát nový skrátený názov, neprinesie nič nového. Ukázalo sa však, že v relativite je to jedna z kľúčových myšlienok. Navyše v teórii relativity (v špeciálnej, ale aj všeobecnej) je dokonca nevyhnutné uvažovať vždy dianie v rámci časopriestoru, nikdy nie osobitne v priestore a osobitne v čase.
Fine-tuned universe
Na výnimočnosť nastavenia dimenzionality nášho časopriestoru (tri priestorové a jedna časová dimenzia) upozornili niekoľkí autori. Súčasné aj rozpracované fyzikálne teórie sa pri makroskopickom popise nášho vesmíru zhodujú na tomto počte.[2] Tento problém bol skúmaný z fyzikálneho aj čisto matematického hľadiska. Iné počty makroskopických dimenzií vedú k vesmírom, v ktorých buď neexistuje stabilita dráh planét či stavebných blokov hmoty, alebo sú len veľmi jednoduché.[1]
Výpočet
Výpočet vzdialenosti bodov v priestore
Ak je vzdialenosť medzi bodmi A a B je , resp. (pozri obr.), potom podľa Pytagorovej vety v dvojrozmernom priestore bude táto vzdialenosť:
Ak by ľubovoľný iný pozorovateľ použil svoje súradnice (označme ich s čiarkou) a vypočítal by:
potom
Obdobný vzorec platí aj pre trojrozmerný priestor.
Výpočet vzdialenosti medzi udalosťami
Aj medzi dvoma udalosťami (bodmi v priestoročase), existuje istý druh vzdialenosti. Udalosti v reálnom svete sú však odelené nielen v priestore ale aj v čase. Vo výpočte vzdialenosti medzi udalosťami vystupuje aj čas, aj priestor – priestoročasový interval.
Na obrázku sú znázornené udalosti A a B, ktoré sa líšia o , resp. o . Priestoročasový Interval vypočítame:
Tento vzorec je pre vzdialenosť danú Pytagorovou vetou veľmi podobný výpočtu vzdialenosti medzi dvoma bodmi. Ak ľubovoľný iný pozorovateľ použije svoje súradnice (označme ich s čiarkou) a výpočíta , dostane aj ten istý výsledok. Interval je pre všetkých pozorovateľov rovnaký, nemení sa, je invariantom:
Z nemennosti tohto intervalu vidíme okamžite prekvapujúci dôsledok – jednu z najväcších inovácii a zmien v našom chápaní času. Ak sú pre dvoch pozorovateľov rôzne priestorové vzdialenosti a medzi danými udalosťami, musia byť rôzne aj doby a medzi ich nastatiami (pričom je konštantná rýchlosť svetla ). Inak by sa interval nezachoval. Inými slovami čas nebeží rovnako pre všetkých pozorovateľov.
Pozri aj
Referencie
- ↑ a b Tegmark, Max.: "On the dimensionality of spacetime". Classical and Quantum Gravity 14 (4): L69–L75. 1997 http://space.mit.edu/home/tegmark/dimensions.pdf
- ↑ Barrow J. D., Tipler F. J.: The Anthropic Cosmological Principle. Oxford: Clarendon Press, 1986
Externé zdroje
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Štatistická fyzika
Aerodynamika
Albert Veľký
Aristoteles
Astrofyzika
Astronómia
Atóm
Atómová, molekulová a optická fyzika
Biofyzika
Biológia
Chémia
Dynamika (fyzika)
Ekológia
Elektrický náboj
Elektrodynamika
Elektromagnetizmus
Energia
Experiment
Filozofia
Fyzik
Fyzikálny jav
Fyzika
Fyzika častíc
Fyzika kondenzovaného stavu
Geofyzika
Geografia
Hydrostatika
Jadrová fyzika
Kauzalita
Kinematika
Klasická fyzika
Klasická mechanika
Kozmológia
Kultúra (spoločenské vedy)
Kvantová chémia
Kvantová mechanika
Látka (fyzika)
Matematická fyzika
Matematický model
Matematika
Mechanika
Mechanika kontinua tuhej fázy
Mechanika tekutín
Objekt (filozofia)
Ontológia
Optika (odbor)
Paradigma
Plazmová lampa
Podstata
Pohyb (fyzika)
Pole (fyzika)
Príroda
Prírodná veda
Prírodný zákon
Sila
Starogréčtina
Statika
Stoicizmus
Subatomárna častica
Teória
Teória plasticity
Teória pružnosti
Teória relativity
Technológia
Teológia
Teoretická filozofia
Teoretická fyzika
Termika
Termodynamika
Všeobecná teória relativity
Veda
Vedecká revolúcia
Vedy o Zemi
Vesmír
Wolfgang Stegmüller
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk