A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Šiesta veta | |
---|---|
Originálny názov | Šiesta veta |
Žáner | dráma, komédia |
Dĺžka | 91 minút |
Štát | Česko-Slovensko |
Rok | 1986 |
Filmový štáb | |
Réžia | Štefan Uher |
Scenár | Hana Cielová |
Hudba | Svetozár Štúr |
Kamera | Stanislav Szomolányi |
Šiesta veta je predposledný film slovenského režiséra Štefana Uhera. Natočil ho v roku 1986, dva roky pred svojím záverečným projektom Správca skanzenu.
Dielo vzniklo v spolupráci dvoch mladých, vo filme debutujúcich scenáristiek, Hany Cielovej a Zuzany Tatárovej, na základe poviedok slovenskej spisovateľky Boženy Slančíkovej-Timravy (1867-1951), predovšetkým jej ranej novely Bez hrdosti. V piatich epizódach z autorkinej mladosti je zachytený proces formovania jej osobnosti, inšpiračné zdroje a korene jej prác i celá škála vzťahov jednotlivcov k národu, ktorý sa na sklonku 19. storočia začínal otvorene brániť proti národnostnému a sociálnemu útlaku. Za kamerou stál Uhrov dlhoročný dvorný kameraman Stanislav Szomolányi. Film mal premiéru 7. júna 1986 na 38. FFP (Filmovom festivale pracujúcich).
Synopsa
V kontextoch našej kinematografie predstavuje Šiesta veta menej tradičné uchopenie témy formovania národnej identity a slobody, prostredníctvom využitia niektorých biografických momentov a voľných citácií z literárneho diela poprednej predstaviteľky kritického realizmu. Film je svojským rozkrytím rozmanito diferencovaného a protirečivého sveta postáv a postavičiek príznačných pre malomestskú a vidiecku inteligenciu, sedliakov, roľníkov či remeselníkov na Slovensku v niekdajšej c. k. monarchii. Mapuje charakteristické osobné a spoločenské konflikty, sociálne, politické, národné, národnostné, kultúrne a ďalšie problémy obdobia dejovo ohraničeného rokmi detstva a mladosti Boženy Slančíkovej-Timravy, ale priestor tu tiež nachádza jej ženský svet. Citlivá a vnímavá dievčenská psychika, formovaná a korigovaná jej hĺbavým intelektuálnym a emancipačným zrením, ústiacim v bolestnú polemiku s realitou, ktorá ideály národného povedomia a svojbytnosti, ale tiež individuálnej morálky a vyspelosti materializuje v akomsi prazvláštnom podaní, pripomínajúcom neraz výjavy z krajiny za krivým zrkadlom. Tvorcovia načrtávajú bezútešný stav stojatých vôd, v ktorých sa i zásluhou nenapraviteľnej zaslepenosti topila vtedajšia inteligencia.
Kompozičná štruktúra filmu stavia na prepojení postáv Slančíkovej noviel a poviedok s reálnymi biografickými faktami. Je frázovaná do šiestich viet, rámcovaných portrétmi autorky a tiež citátmi, ktorými hodnotí svoju prácu a život. V prvej vete sa predstavuje ako malé, všadeprítomné dievčatko, skúmajúce a hodnotiace vo svojej zvedavosti svet okolo, v ktorom sa ešte detsky naivne prekrýva skutočnosť s predstavami a snom. Drsné okolie však pred ňou neskrýva svoje kontrasty a malé krivdy (odopreté naopak bratovi Bohušovi, ktorého rodičia posielajú na štúdiá) sa už začínajú hlásiť. Prvá veta je teda expozíciou s naznačenými charaktermi, okruhmi ďalej rozvíjaných motívov i stredom dramatických línií - osud hlavnej hrdinky túžiacej po rovnocennom vzťahu a dráma jej nenaplnenej lásky.
Vytvára sa principiálny nový model ženy ako samostatnej bytosti s vytrvalou snahou vidieť tvrdú skutočnosť v pravom svetle. Božena s opovrhnutím hľadí na tetu Emu, ktorá smiešnym ľudomilstvom klame seba i ostatných. V urputnej snahe povzniesť ducha národa rozdáva knižky sedliakom s vierou, že tieto činy dávajú jej životu zmysel. Ďalšou tragickou postavou je i bratranec Lajo, odhodlaný, ale osamelý revolucionár, anarchista beznádejne vyvolávajúci vzletné pokriky o slobode a vzbure znechutenému a nič nechápajúcemu okoliu.
Kritická recepcia
Václav Macek v Dejinách slovenskej kinematografie píše. "Uhrovu Šiestu vetu charakterizuje zušľachťovanie obrazu etnika, paradoxné ustrnutie na polceste medzi faktami o osude výnimočnej ženy, o jej krízach, a primitívnosťou dedinského prostredia. Akoby sa Uher bál vyhrotiť v tragické a zároveň brutálne konflikty. V podstate už film Pásla kone na betóne ukázal, že v osemdesiatych rokoch sa režisér väčšmi usiloval o zobrazenie zmierenia a pohody ako tragického napätia z neriešiteľných konfliktov."
Zdroj
- Václav Macek, Jelena Paštéková: Dejiny slovenskej kinematografie, Osveta, 1997, ISBN 9788021704008.
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk