A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Štatistická fyzika je jedna zo základných fyzikálnych teórií. Používa štatistické metódy na opis správania systémov s veľkým počtom častíc. Vďaka tomu dokáže opísať širokú škálu javov, a to aj vrátane tých, ktorých povaha je vyložene náhodná. Použitie nachádza vo výskume jadrových reakcií, žiarenia telies, teórii plynov, ale aj v biológii, chémii, neurológii či sociológii. Jednou z nových oblastí výskumu sú komplexné grafy.
Problémy, pri ktorých sa zvyčajne používa štatistická fyzika sa dajú zjednodušene rozdeliť do niekoľkých skupín:
- Skúmanie sústav s počtom stupňov voľnosti takým veľkým, že presné riešenie nie je možné. Príkladom môže byť napríklad plyn, ktorý za bežných podmienok obsahuje rádovo molekúl v metri kubickom. Toto množstvo je také veľké, že hoci by sme pomocou Newtonových zákonov mohli zapísať sústavu rovníc opisujúcich pohyb týchto molekúl, riešenie takejto sústavy by nebolo možné. Navyše, presné polohy a rýchlosti všetkých molekúl v danom okamihu nie je možné experimentálne získať, takže ak by sme aj presné riešenie mali, nemohli by sme ho použiť.
- Na základe kvantovej mechaniky vieme, že niektoré deje dokážeme opísať iba pomocou pravdepodobností, ktoré im môžeme priradiť. Príkladom je zachytenie neutrónu jadrom uránu v jadrovom reaktore. Preto pre praktický opis činnosti reaktora je potrebné použiť štatistické metódy.
Úlohou štatistickej fyziky je nájsť najpravdepodobnejšie rozdelenie častíc podľa rýchlostí, energií a podobne. Z matematického hľadiska ide o nájdenie funkcií rozdelenia. Keď poznáme funkcie rozdelenia vieme vypočítať stredné hodnoty fyzikálnych veličín - tlak, kinetická energia, ...
Funkcie rozdelenia závisia od individuálnych vlastností častíc tvoriacich skúmanú sústavu. Štatistická fyzika pozná tieto druhy rozdelení:
- Maxwellovo-Boltzmanovo rozdelenie - napr. molekuly ideálneho plynu
- Fermiho-Diracovo rozdelenie - napr. vodivostné elektróny v kovoch
- Boseho-Einsteinovo rozdelenie - napr. súbor fotónov
Literatúra
- Vladimír Hajko, Juraj Daniel-Szabó: Základy fyziky. Bratislava: Veda, 1983
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Štatistická fyzika
Aerodynamika
Albert Veľký
Aristoteles
Astrofyzika
Astronómia
Atóm
Atómová, molekulová a optická fyzika
Biofyzika
Biológia
Chémia
Dynamika (fyzika)
Ekológia
Elektrický náboj
Elektrodynamika
Elektromagnetizmus
Energia
Experiment
Filozofia
Fyzik
Fyzikálny jav
Fyzika
Fyzika častíc
Fyzika kondenzovaného stavu
Geofyzika
Geografia
Hydrostatika
Jadrová fyzika
Kauzalita
Kinematika
Klasická fyzika
Klasická mechanika
Kozmológia
Kultúra (spoločenské vedy)
Kvantová chémia
Kvantová mechanika
Látka (fyzika)
Matematická fyzika
Matematický model
Matematika
Mechanika
Mechanika kontinua tuhej fázy
Mechanika tekutín
Objekt (filozofia)
Ontológia
Optika (odbor)
Paradigma
Plazmová lampa
Podstata
Pohyb (fyzika)
Pole (fyzika)
Príroda
Prírodná veda
Prírodný zákon
Sila
Starogréčtina
Statika
Stoicizmus
Subatomárna častica
Teória
Teória plasticity
Teória pružnosti
Teória relativity
Technológia
Teológia
Teoretická filozofia
Teoretická fyzika
Termika
Termodynamika
Všeobecná teória relativity
Veda
Vedecká revolúcia
Vedy o Zemi
Vesmír
Wolfgang Stegmüller
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk