A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
2006 BF56 | |
planétka | |
Objav | |
---|---|
Objaviteľ | E. J. Christensen |
Dátum objavu | 28. január 2006 |
Označenia | 2006 BF56 |
Kategória | ? |
Elementy dráhy Epocha 28. január 2006 | |
Excentricita (e) | 0,7937 |
Veľká polos (a) | 352,161 999 Gm (2,3541 AU) |
Perihélium (q) | 72,635 668 Gm (0,4855 AU) |
Afélium (Q) | 631,688 330 Gm (4,2226 AU) |
Obežná doba (P) | 1319,25 d (3,6119 a) |
Priemerná obežná rýchlosť | ? km/s |
Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) | 0,9629° |
Dĺžka výstupného uzla (Ω) | 124,6417° |
Argument perihélia (ω) | 103,0582° |
Stredná anomália (M) | ?° |
Fyzikálne vlastnosti | |
Rozmery | ~4 m |
Hmotnosť | ~95 000 kg |
Hustota | ~2,8 g/cm³ |
Povrchová gravitácia | ? m/s² |
Úniková rýchlosť | ? km/s |
Rotačná perióda | ? d |
Spektrálna trieda | ? |
Absolútna veľkosť | 29,6 |
Albedo | ? |
Priemerná povrchová teplota | ? K |
2006 BF56 je planétka patriaca do skupiny tzv. Mars križujúcich planétok a súčasne medzi objekty pravidelne sa približujúce k Zemi (NEO). Pretože sa v budúcnosti môže veľmi priblížiť k Zemi, bola zaradená tiež medzi nebezpečné planétky (PHA). Jej dráha však dosiaľ nie je definitívne stanovená, preto jej nebolo doteraz pridelené katalógové číslo. Vie sa iba, že dráha je veľmi výstredná; jej afélium leží za dráhou Marsu a perihélium vo vnútri dráhy Merkúra. Kríži teda dráhy všetkých terestriálnych planét.
Popis objektu
Vzhľadom na to, že bola pozorovaná iba počas jedného dňa, v čase najväčšieho priblíženia, nebolo možné uskutočniť spektroskopický výskum. Preto o jej chemickom zložení nie je nič známe. Jej priemer je odhadovaný na základe hviezdnej veľkosti a pretože nie je známe ani albedo jej povrchu, je preto do veľkej miery neistý, rovnako ako údaje o hmotnosti a strednej hustote, uvedené v pripojenej tabuľke.
História
Planétka bola po prvýkrát pozorovaná 28. januára 2006 okolo 07:22 svetového času (UTC) 1,5metrovým ďalekohľadom na Mt. Lemmon Observatory blízko Tucsonu, AZ (USA) astronómom E. J. Christensenom. Krátko pred tým, toho istého dňa o 03:15 UTC, preletela v minimálnej vzdialenosti 204,6 tisíc kilometrov od stredu Zeme, teda skoro o polovicu bližšie, ako obieha Mesiac, a opäť sa vzdialila do medziplanetárneho priestoru. Počas odletu bola pozorovaná na viacerých ďalších observatóriách, naposledy 29. januára 2006 o 00:49 UTC na súkromej hvezdárni v Great Shefford vo West Berkshire v Anglicku. Na pozorovaní tohto objektu sa podieľali tiež Jana Tichá a Miloš Tichý z observatória na juhočeskej Kleti.
V minulosti preletela už niekoľkokrát v blízkosti Zeme, naposledy v roku 1970, keď ju minula vo vzdialenosti 525 tisíc kilometrov. Vzhľadom na malé rozmery vtedy unikla objaveniu.
Výhľad do budúcnosti
Planétka sa teraz stále približuje k Slnku a perihélium svojej dráhy dosiahla 14. marca 2006. Teleso sa síce bude opakovane približovať k Zemi, ale až do 90. rokov 21. storočia nás počas celkom dvoch preletov neohrozí, dokonca by sa nemalo priblížiť nikdy tak blízko, ako sa to stalo v januári 2006. V rovnakom období minie trikrát planétu Merkúr (2034, 2063 a 2084). Pri priblížení k Merkúru 22. júla 2063 je značná neistota v geometrii preletu. Aj keď sa dnes odhaduje, že planétka minie Merkúr vo vzdialenosti 2,7 mil. km, mohla by sa priblížiť až iba na 116 tis. km, čo by značne zmenilo parametre jej dráhy. Preto pri preletoch v 90. rokoch 21. a na začiatku 22. storočia sa zvyšuje pravdepodobnosť možnej zrážky so Zemou a je dnes kumulatívne odhadovaná na 6,3×10−6. Na turínskej stupnici je ocenená stupňom 0, na palermskej −7,30, teda v obidvoch klasifikáciách je riziko hodnotené ako veľmi nízke. Z hľadiska nebezpečnosti je najhorší prelet, ku ktorému by malo dôjsť 28. januára 2106. Ak by sa stretla so Zemou, stalo by sa to rychlosťou 26,46 km/s a explózia pri dopade by sa rovnala 9100 MT TNT.
Uvedené prognózy sa môžu dramaticky zmeniť. Doteraz bola táto planétka pozorovaná iba necelý deň, potom sa stratila v slnečnej žiare, takže astronómovia majú na výpočet jej dráhy iba 34 bodov a to na spoľahlivé stanovenie dráhy nepostačuje. Bude potrebné vyčkat na jej ďalšie priblíženie v auguste 2038, aby bola znalosť jej dráhy spresnená.
Externé odkazy
- 2006 BF56 – vlastnosti a orbitálny diagram v JPL Small-Body Database NASA (po anglicky)
- 2006 BF56 – orbitálne vlastnosti a pozorovania na webe Minor Planet Center (po anglicky)
- 2006 BF56 – poloha na hviezdnej mape na webe Heavens-Above
- Asteroid 2006 BF56. - NEO page. NASA/JPL Archivované 2009-03-20 na Wayback Machine (po anglicky)
- 2006 BA. - NeoDys (po anglicky)
- 2006 BF56 Earth Impact Risk Summary Archivované 2006-02-07 na Wayback Machine (po anglicky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk