A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ak Kojunlu آق قويونلو
| |||||||||||
Geografia
| |||||||||||
Obyvateľstvo | |||||||||||
Národnostné zloženie
|
|||||||||||
sunnitský islam
východné kresťanstvo – pôvodné arménske a asýrske obyvateľstvo[2] šiitizmus – miestne, najmä perzské obyvateľstvo | |||||||||||
Štátny útvar | |||||||||||
|
Ak Kojunlu (iné názvy pozri nižšie) bol kmeňový zväz (federácia[3] či konfederácia[2][4]) oguzských sunnitských[2] Turkov[5] (resp. Turkomanov[4]) ovládajúci územie dnešného východného Turecka, Iraku, Iránu (Perzie), Azerbajdžanu a Arménska. Združeniu kočovných kmeňov vládla rovnomenná dynastia.[5]
Na výslnie dejín sa zväz dostal koncom 14. storočia po páde mongolskej moci na Blízkom Východe. Začiatkom 15. storočia zväz vytvoril mnohonárodný feudálny[5] štátny útvar (sultanát). Rivalom kmeňového zväzu bol zväz Kara Kojunlu (Čierna ovca). Zväz zanikol začiatkom 16. storočia.[3][2]
Názov
- Ak Kojunlu[6][7][8] (iné tvary: Ak-Kojunlu[5], Akkojunlu[9], Akkoyunlu[10][11], Aq Qoyunlu[7])
- Akkojunluská ríša,[12]
- Biela ovca[7][9], Turci bielej ovce[10], či Biely baran[12] – podľa jednej teórie je názov odvodený od dominantnej farby oviec, ktoré zväz choval, iná teória tvrdí, že biela ovca bola náboženským symbolom (totemom) kmeňa.[2][3]
Dejiny zväzu
Do Anatólie sa predkovia akkojunluských Turkov (kmene Bajat, Döger, Čepni)[3] dostali v rámci migrácie turkických kmeňov na západ v priebehu seldžuckej expanzie v 11. storočí, či prípadne počas mongolskej expanzie v 13. storočí.[3][13] Prvé zmienky o klane Bajandur (aj Bajandor[2]), ktorý založil zväz a ktorého príslušníci mu vládli, pochádzajú z byzantských prameňov 14. storočia (1340)[3]. Zakladateľom zväzu bol skúsený žoldnier Bahá‘uddín Kara Osman. V päťdesiatich rokoch 14. storočia zväz viackrát zaútočil na Trapezuntské cisárstvo, no neskôr s cisárstvom uzavrel mier a s miestnymi Komnénovcami viacero sobášov.[3][2][4]
Vďaka podpore turkického vojvodcu Tímúra počas jeho ťaženia na Osmanov získal Kara Osman po bitke pri Ankare (1402) okolie mesta Diyarbakır. Nikdy ale územiu nevládol pevnou rukou.[3] V ďalších rokoch existencie štátu museli akkojunluskí náčelníci bojovať o samostatnosť s rivalským zväzom Kara Kojunlu. Napriek počiatočným úspechom Kara Kojunlu zväz Ak Kojunlu nikdy nedokázal rozdrviť. Po tom, čo pri karakojunluskom pokuse dobyť Diyarbakır zomrel ich náčelník Džahánšáh (1467), prešiel zväz Ak Kojunlu za vlády Uzun Hasana do drvivej protiofenzívy.[3][2][14]
Zväz postupne získal územie od Azerbajdžanu a Perzie až po Irak a hlavné mesto zväzu sa presunulo do Tabrízu. Na východe sa Uzunovi podarilo poraziť Tímúrovcov a obsadiť územie dnešného Iraku a časti Iránu. Naopak, neúspešne sa Ak Kojunlu pokúšalo presadiť na svojich západných hraniciach proti Osmanskej ríši. Krajina sa snažila uzavrieť a udržať spojenectvo s Benátkami a Pápežským štátom.[3][6]
Akkojunluské sny o obsadení osmanskej Anatólie sa však rozplynuli po porážke v bitke pri Otlukbeli v roku 1473 (Osmanom velil Mehmed II.). V roku 1478 Uzun Hasan zomrel a na trón nastúpil jeho syn Chalíl, ktorý bol po bitke pri meste Choj zvrhnutý svojím bratom Ja‘kúbom. Ja‘kúb úspešne vládol v rokoch 1478 až 1490, pričom obdobie jeho vlády a vlády jeho predchodcu Uzun Hasana býva označované za zlaté obdobie dejín Ak Kojunlu. Po Ja'kúbovej smrti moc zväzu upadla a v krajine vypukla občianska vojna.[3][2][14]
V roku 1500 Sáfijovec Ismá‘íl I. dobyl Tabríz a položil základy novovekého šiítskeho perzského štátu. V rokoch 1501/1502 porazil Ismá‘íl I. Ak Kojunlu pri Nachčivane a následne už štát úpadok zastaviť nedokázal. Dočasne sa akkojunluská vláda udržala v Mardine (do 1503) a posledný vládca Murád ešte štyri a pol roka vládol v Bagdade, až dokým nebol v roku 1508 vyhnaný. O územie štátu následne viedli boje Sáfijovská Perzia a Osmanská ríša.[3][2][14]
Vláda
Zväz viedli náčelníci, ktorí neskôr držali titul sultána a ktorými boli členovia klanu Bajandur. Vládcovia boli považovaní za potomkov legendárneho chána Oguza (Oghuza). Významné postavenie mala rada kmeňových náčelníkov, ktorá rozhodovala vo vojenských veciach a volila sultána. Pod náčelníkmi stála vrstva bojovníkov – členov zväzu, ktorá ovládala pastviny a vlastnila stáda oviec. Okrem nich udržiaval sultán aj vlastnú stálu armádu.[2]
Zoznam náčelníkov a sultánov podľa Felixa Tauera[15]:
- Bahá‘uddín Kara Osman (1403 – 1435; aj Kara Yülük, Kara Yoluk[3] alebo Kara Juluk[16])
- Hamza Beg (1435 – 1444)
- Džahángír (1444 – 1453)
- Uzun Hasan (1453 – 1478)
- Chalíl (1478 – 1479)
- Ja‘kúb (1479 – 1491)
- Bajsungur (1491 – 1492)
- Rustam (1492 – 1496)
- Ahmad Gevde (1496 – 1497)
- Murád (1497 – 1502)
Referencie
- ↑ Ak Koyunlu. In: Encyclopedia Britannica . . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l Aq-qoyunlu. In: STOKES, Jamie, et al. Encyclopedia of the Peoples of Africa and the Middle East. New York : Infobase Publishing, 2009. ISBN 978-1-4381-2676-0. S. 31.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m MINORSKY, V. AK KOYUNLU. In: The Encyclopaedia of Islam. Ed. H. A. R. Gibb, J. H. Kramers, E. Lévi-Provencal, J. Schacht et al.. 2nd Ed. Vol. 1. A – B. Leiden : E. J. Brill, 1986. ISBN 90-04-08114-3. S. 311 – 312.
- ↑ a b c GOLDEN, Peter B. AQ QOYUNLU. In: Dictionary of the Middle Ages. Ed. Joseph R. Strayer. Vol. 1. AACHEN – AUGUSTINISM. New York : Charles Scribner's Sons, 1982. ISBN 0-684-16760-3. S. 352.
- ↑ a b c d Ak-Kojunlu. In: Malá československá encyklopedie. Vyd. 1. Zväzok I. A – Č. Praha : Academia, 1984. S. 77.
- ↑ a b Kara Kojunlu. In: Encyclopaedia Beliana . Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, . Dostupné online. ISBN 978-80-556-0487-9.
- ↑ a b c Kara Júsuf. In: Encyclopaedia Beliana . Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, . Dostupné online. ISBN 978-80-556-0487-9.
- ↑ GURŇÁK, Daniel. Štáty v premenách storočí (Dejepisný atlas). Nitra : Mapa Slovakia, 2004. ISBN 8089080472. S. 18.
- ↑ a b LEWIS, Bernard. Dějiny Blízkého východu. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 2007. ISBN 8071069264.
- ↑ a b Obrazové dejiny sveta. Bratislava : Slovart, 2006. ISBN 80-8085-101-8. S. 237.
- ↑ Akkoyunlu. In: Universum: Všeobecná encyklopedie. Díl 1. A – B. Praha : Odeon. ISBN 80-207-1061-2. S. 82.
- ↑ a b Historica. Jedinečný atlas svetových dejín s viac ako 1200 mapami. 1. vyd. Bratislava : Slovart, 2011. 512 s. ISBN 978-80-556-0487-9. S. 351, 354 – 355.
- ↑ AQ QOYUNLŪ. In: Encyclopaedia Iranica . www.iranicaonline.org, . Dostupné online.
- ↑ a b c NYROP, Richard F. Iran, a Country Study. 3rd Ed. Washington : The American University, 1978. S. 41.
- ↑ TAUER, Felix. Svět islámu. Dějiny a kultura. Vyd. 2. Praha : Vyšehrad, 2006. ISBN 80-7021-828 -2. S. 389.
- ↑ Historický časopis. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1980, 28(4), s. 605. ISSN 0018-2575.
Ďalšia literatúra
- WOODS, John E.. The Aqquyunlu: Clan, Confederation, Empire. Revised and Expanded Edition Salt Lake City : University of Utah Press, 1999. 343 s. ISBN 0-87480-565-1.
Pozri aj
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk