A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Amoniak | |||||||||||||||||||
Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||
Sumárny vzorec | NH3 | ||||||||||||||||||
Systematický názov | Azán | ||||||||||||||||||
Vzhľad | bezfarebný plyn | ||||||||||||||||||
Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||
Molekulová hmotnosť | 17,031 g/mol | ||||||||||||||||||
Teplota topenia | −77,73 °C | ||||||||||||||||||
Teplota varu | −33,34 °C | ||||||||||||||||||
Kritická teplota | 132,4 °C | ||||||||||||||||||
Kritický tlak | 11,280 kPa | ||||||||||||||||||
Hustota | 0,86 kg/m3 | ||||||||||||||||||
pKB | 4,75 | ||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||
Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||
Číslo CAS | 7664-41-7 | ||||||||||||||||||
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||
Amoniak je binárna zlúčenina dusíka a vodíka so vzorcom NH3.[1] V organickej chémii sa pre amoniak zaviedol systémový názov azán (a podobne pre jeho derivát hydrazín H2N-NH2 názov diazán).[2] Pri bežnom tlaku a teplote je to toxický, žieravý, bezfarebný plyn s charakteristickým prenikavým, ostrým, silne dráždivým zápachom.[3]
Kvapalný amoniak podlieha autoprotolýze, podobne ako voda:[3]
2 NH3 ⇌ NH4+ + NH2-
V procese vzniká amónny katión a amidový anión. Hodnota rovnovážnej konštanty tejto reakcie je pKam = 34,00 pri -33 °C.[3]
Vodný roztok
Molekula amoniaku je výrazne polárna a rozpúšťa sa vo vode, kde z disociovanej molekuly vody preberá hydrón za vzniku amónneho katiónu:[1]
- NH3 + H2O → NH4+ + OH−
Výsledný roztok je slabo zásaditý a nazýva sa tiež čpavok alebo hydroxid amónny.[1] Toto označenie je však len triviálne a nemá svoje opodstatnenie, lebo molekula "NH4OH" neexistuje (dusík totiž nie je schopný vytvoriť päť väzieb).[4] Neexistencia molekuly "NH4OH" je v súlade s faktom, že amoniak je Brønstedova a nie Arrheniova zásada. Zásaditý charakter amoniaku je totiž podmienený jeho schopnosťou viazať protón, teda katión vodíka, H+, a nie tvorbou hydroxidových iónov OH− v priebehu reakcie NH3 + H2O → NH4+ + OH− (podľa tejto reakcie reagujú len 4 z 1000 molekúl amoniaku, pKb amoniaku je 4,75[3]). Správne označenie vodného roztoku amoniaku je teda NH3 (aq).
Výroba
Až do začiatku 1. svetovej vojny sa amoniak vyrábal destiláciou rastlinného a živočíšneho materiálu, redukciou kyseliny dusitej a dusitanov vodíkom, alebo rozkladom amónnych solí hydroxidmi či priamo nehaseným vápnom (oxid vápenatý). [chýba zdroj Ako amónna soľ sa najčastejšie používal salmiak:[1]
- 2 NH4Cl + 2 CaO → CaCl2 + Ca(OH)2 + 2 NH3
Začiatkom 1. svetovej vojny nemeckí chemici Fritz Haber a Carl Bosch navrhli postup, dnes zvaný Haber-Boschov proces, na priamu syntézu amoniaku z plynného dusíka a vodíka:[1][3][5][6]
- N2 + 3 H2 → 2 NH3
Reakcia prebieha pri vysokej teplote (450 °C) a vysokom tlaku (100 atm).[3] Prebieha za prítomnosti železa ako katalyzátora,[1] ako promótor (látka aktivujúca katalyzátor) sa používa oxid hlinitý, pričom celá sústava sa zahrieva (napriek tomu, že reakcia je exotermická; je to z čisto ekonomických dôvodov).
Použitie
Amoniak sa používa pri výrobe priemyselných hnojív a na výrobu močoviny.[1] Takisto sa z neho vyrábajú plasty a výbušniny.[3]
V analytickej chémii sa využíva ako zrážadlo. Niekedy sa používa ako rozpúšťadlo pre rôzne chemické reakcie.[1] Veľmi dobre sa vňom rozpúšťajú alkalické kovy (rozpustnosť cézia v amoniaku je až 330 g Cs na 100 g NH3), ktoré tvoria vodívé farebné roztoky.[3]
Referencie
- ↑ a b c d e f g h amoniak. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. Bratislava : Obzor, 1981. S. 94.
- ↑ KRIVOSUDSKÝ, Lukáš; GALAMBOŠ, Michal; LEVICKÁ, Jana. STRUČNÝ SPRIEVODCA NÁZVOSLOVÍM ANORGANICKEJ CHÉMIE . Vydavateľstvo UK, 2021, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h Shriver & Atkins' inorganic chemistry. Oxford : Oxford University Press, 2010. (5th ed.) Dostupné online. ISBN 978-0-19-923617-6. S. 377, 383.
- ↑ YOKE, John. Ammonium hydroxide does not exist. Journal of Chemical Education, 1989-04, roč. 66, čís. 4, s. 310. Dostupné online . ISSN 0021-9584. DOI: 10.1021/ed066p310. (po anglicky)
- ↑ HAGER, Thomas. The alchemy of air : a Jewish genius, a doomed tycoon, and the scientific discovery that fed the world but fueled the rise of Hitler. New York : , 2008. (First edition.) Dostupné online. ISBN 978-0-307-35178-4.
- ↑ SMIL, Vaclav. Enriching the earth : Fritz Haber, Carl Bosch, and the transformation of world food production. Cambridge, Mass. : MIT Press, 2001. Dostupné online. ISBN 0-262-19449-X.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Amoniak
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk