A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Archeoastronómia (zastar. astroarcheológia[1]) je štúdium starých alebo tradičných astronómií v ich kultúrnom kontexte s použitím archeologickej a antropologickej evidencie. Antropologické štúdium astronomických praktík v súčasných spoločnostiach je často nazývané etnoastronómia, hoci neexistuje konsenzus, či je etnoastronómia samostatná disciplína alebo je časťou archeoastronómie. Archeoastronómia je úzko spätá s historickou astronómiou, používaním historických záznamov nebeských úkazov na riešenie astronomických problémov a históriou astronómie, ktorá využíva písané záznamy na vyhodnocovanie astronomických tradícií.
Najčastejšie sa spomína v súvislosti s egyptskými pyramídami alebo Stonehenge. Vek Stonehenge sa odhaduje na 4 000 rokov. Podľa výskumov amerického astronóma Geralda Hawkinsa to bolo astronomické observatórium. Rozmiestenie skalných blokov je starostlivo upravené tak, aby umožňovalo čo najpresnejšie určovať východy a západy nebeských telies, najmä Slnka a Mesiaca (na to bola potrebná rovina s čistým horizontom), v určitých významných obdobiach. Mnoho chrámov v Egypte a Grécku je orientovaných na východ alebo západ určitej hviezdy, napríklad Amonov chrám v Karnaku je orientovaný na západ Slnka v letnom slnovrate a menší chrám na hviezdu Canopus, druhú najjasnejšiu hviezdu na oblohe. Chrám bohyne Izidy v Denderaku je zas orientovaný na východ Síria. Slnko, Mesiac a hviezdy slúžili ako orientačné body na cestách a mali aj funkciu hodín na meranie času a funkciu kalendára na určenie ročných období, najmä príchodu obdobia dažďov a záplav, na určenie dní slávností a sviatkov. Prvé objavenie sa Síria za svitania (heliaktický východ) sa pokladal za začiatok nového roka. Presnosť orientácie hrán pyramíd na svetové strany s odchýlkou iba niekoľkých oblúkových minút svedčí o starostlivom meraní polôh hviezd a o súvise astronómie s kultom. Po celom svete sa možno stretnúť s orientovaním stavieb na niektorú svetovú stranu (na východ Slnka), najmä pri hrobkách, ale aj pri najjednoduchších hroboch. V súvislosti s výskumom pyramíd sa rozšírilo veľa pseudoobjavov o súvislostiach medzi rozmermi a parametrami pyramíd a astronomickými veličinami. V dnešnom štádiu výskumu "ciest Inkov" na planine Nazca v Peru sa zdá veľmi pravdepodobné, že i tieto neobyčajne rovné línie, dlhé niekoľko kilometrov, slúžili na astronomické pozorovania. Línie boli vyryté do mäkkej pôdy. Rozbiehajú sa z niekoľkých centier, možno z miest pozorovania. Staroveké astronomické údaje vznikli na základe pozorovaní pohybov nebeských telies a pravidelného určovania ich polôh, ktoré sa najpresnejšie dajú merať na obzore. Zachovali sa klinopisné tabuľky s astronomickými pozorovaniami Babylončanov, ktorí z nich určovali sklon dráhy Mesiaca vzhľadom na rovinu dráhy Zeme (podľa dnešnej terminológie). Pre nich to bolo len určenie uhla, o koľko bola dráha Mesiaca v danom dni nad dráhou Slnka na oblohe alebo pod ňou. Z cyklu zatmení, ktoré sa pravidelne opakujú každých 6 585 a 1/3 d, t. j. 18 r a 11 a 1/3 d, už pred štyritisíc rokmi vedeli vypočítať, kedy nastane zatmenie Slnka alebo Mesiaca. V Egypte mali astronomické pozorovania, vykonávané kňazmi, dlhú tradíciu a odovzdávali sa starostlivo z pokolenia na pokolenie. Dokonca určili periódu "príchodu ohnivého vtáka Fénixa", ktoré trvá 625 rokov, čo je obeh perihélia planéty Merkúr okolo Slnka (obdobie medzi dvoma polohami, v ktorých možno túto planétu najlepšie vidieť). Mayovia na základe dlhoročných pozorovaní veľmi presne určili obežnú dobu Mesiaca. Archeoastronomické výskumy sa využívajú aj na spresnenie datovania starých nálezov, na ktorých je zobrazené postavenie nebeských telies (planét v súhvezdiach).
Referencie
- ↑ Súpis termínov z astronómie. Kultúra slova (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Matica Slovenská), 2018, roč. 52, čís. 1, s. 18. Dostupné online . ISSN 0023-5202.
Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk