A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Arméni patria v Rusku medzi významné národnostné skupiny. Žijú najmä v južných oblastiach Ruska a vo veľkých mestách.
Arméni sú národ indoeurópskeho pôvodu, ktorí žijú najmä na Kaukaze, ale vo veľkých skupinách žijú aj v iných štátoch sveta. Tento národ vytvoril jednu z najstarších indoeurópskych kultúr na Kaukaze a v Malej Ázii a patrí k prvým národom na svete, ktorý prijal kresťanstvo (ešte pred Milánskym ediktom v Rímskom impériu). Arménska diaspora vznikla už veľmi dávno, pretože Arméni boli vynikajúcimi kupcami. Arménska diaspóra sa rozšírila najmä po tureckej genocíde, ktorá vyhnala veľkú časť Arménov zo svojich pôvodných sídel do celého sveta.
Počty Arménov v Rusku
Podľa posledných údajov žije na území Ruska 1 182 388 Arménov. Neoficiálne je to podstatne viac. Udávajú sa aj počty okolo 3 500 000 obyvateľov. Je to preto, lebo mnohí Arméni sa už hlásia k ruskej národnosti a mnohí nemajú štátne občianstvo Ruskej federácie.
Najviac Arménov žije na juhu Ruska. Ide najmä o Krasnodarský kraj, kde ich oficiálne žije 281 680 (neoficiálne až okolo 1 000 000). Druhý najväčší počet arménskeho obyvateľstva žije v Stavropoľskom kraji - 161 324 (neoficiálne 500 000). V hlavnom meste Moskva sa k Arménom hlási 106 466 obyvateľov (neficiálne až okolo 700 000)V Rostovskej oblasti ich žije 110 727 (neoficiálne 400 000). Okrem toho žijú aj v druhom najväčšom meste Sankt Peterburg, na polostrove Krym medzi ruskou komunitou (patrí Ukrajine), vo Volgogradskej a Saratovskej oblasti, dokonca aj v Kaliningradskej oblasti v Pobaltí. Arménske komunity žijú takme vo všetkých väčších mestách Ruska.
poradie | subjekt Ruskej federácie | 1959[1] | 1970[2] | 1979[3] | 1989[4] | 2002 |
---|---|---|---|---|---|---|
1 | Krasnodarský kraj | 78,176 | 98,589 | 120,797 | 182,217 | 274,566 |
2 | Stavropoľský kraj | 25,618 | 31,096 | 40,504 | 72,530 | 149,249 |
3 | mesto Moskva | 18,379 | 25,584 | 31,414 | 43,989 | 124,425 |
4 | Rostovská oblasť | 49,305 | 53,620 | 56,902 | 62,603 | 109,994 |
5 | Moskovská oblasť | 5,353 | 5,683 | 7,549 | 9,245 | 39,660 |
6 | Volgogradská oblasť | 2,898 | 4,229 | 6,784 | 26,974 | |
7 | Saratovská oblasť | 1,046 | 1,815 | 3,531 | 6,404 | 24,976 |
8 | Samarská oblasť | 1,027 | 1,629 | 2,216 | 4,162 | 21,566 |
9 | mesto Petrohrad | 4,897 | 6,628 | 7,995 | 12,070 | 19,164 |
10 | Severné Osetsko | 12,012 | 13,355 | 12,912 | 13,619 | 17,147 |
Dejiny Arménov v Rusku
Prví Arméni prichádzajú na územie najstaršieho ruského štátu, ktorý sa volal Kyjevská Rus, už v roku 988 po prijatí kresťanstva kniežaťom Vladimírom z Byzancie. Z Konstantinopolu prichádzajú s gréckymi kňazmi a umelcami aj arménski architekti, maliari, lekári a kupci. Arméni totiž boli kresťanmi už od 4. storočia a na dvore byzantského cisára mali veľký vplyv (mnohé manželky byzantských cisárov mali arménsky pôvod). Arménski architekti boli veľmi pracovití a podpísali sa pod stavbu pravoslávnych chrámov po celej Rusi. Už počas existencie Kyjevskej Rusi tu žilo 40 000 Arménov.
V 12. a až v 15. storočí sa dostávajú na územie tatárskeho štátu Zlatá horda. V roku 1410 kronikári uvádzajú, že Arméni bojovali v radoch ruských vojsk proti Rádu nemeckých rytierov v slávnej bitke pri Grunwalde. Počas dobývania Kazane v roku 1552 arménski strelci slúžiaci v tatárskych oddieloch nestrieľali do ruských vojakov, ale strieľali nad ich hlavy. Ivan IV. zasvätil jednu časť Chrámu Vasila Blaženého sv. Grigorijovi, svätcovi z Arménska. V celej Ruskej ríši vznikali arménske kostoly, kupecké osady. Arméni podporovali ruskú štátnu moc a bojovali v prvých líniách ruskej armády. Vyznamenali sa v bojoch proti Napoleonovi, ale najmä vo vojnách proti Osmanskej ríši. Práve preto boli osmanskou a neskôr aj tureckou štátnou mocou perzekvovaní a vystavení mnohým krutým pogromom. Najväčší z nich sa uskutočnil v roku 1915. Vtedy boli Arméni obvinení zo spolupráce s Ruskom a stali sa obeťou jednej z najväčších genocíd v dejinách ľudstva. Fanatickí Turci nemilosrdne vyvraždili takmer 2 000 000 arménskych kresťanov na území západného Arménska (okolie jazera Van, malé Arménsko, ...). ďalšie stotisíce Arménov emigrovali do zahraničia (Francúzsko, USA, Argentína, ale aj Rusko). Turci začali najrv čistky v arménskej armáde, kde pozabíjali vojakov arménkeho a kresťanského pôvodu a potom v tisícoch vraždili arménskych civilistov (ženy, deti, nezastavili sa ani pred starcami). Turecko sa doteraz odmieta priznať k týmto zločinom. Príčinou tejto genocídy boli teda prirodzené sympatie a väzby dvoch kresťanských národov - Arménov a Rusov.
Náboženstvo Arménov v Rusku
Väčšina obyvateľov arménskeho pôvodu v Rusku vyznáva Arménsku apoštolskú cirkev. Je to jedna z najstarších východných kresťanských cirkví, ktoré vznikli oddelením od štátnej byzantskej cirkvi. Arméni sú prvým kresťanským národom, ktorý prijal kresťanstvo už na začiatku 4. storočia, a to v čase, keď bolo ešte v Rímskej ríši prenasledované. Arménski kresťania dokázali odolať tlaku islamizácie už od arabskej expanzie v 7. storočí a nezlomili ich ani útoky a teror Peržanov, Tamerlána a napokon osmanských Turkov. Príslušnosť k Arménskej apoštolskej cirkvi sa stala aj príslušnosťou k arménskym koreňom. Arméni si svoju vieru udržali aj v čase krutej tureckej genocídy. Turci zničili množstvo arménskych chrámov v celom západnom Arménsku a množstvo z nich zmenili na mešity. Nezničili však ducha arménskeho kresťanstva a národa. Arméni prežili aj obdobie ateizácie počas sovietskej vlády a pri sile ich udržiavala aj diaspora v zahraničí.
Malá časť arménskeho obyvateľstva Rusku sa hlási aj k arménskym katolíkom a niektorí k Ruskej pravoslávnej cirkvi. Mnohé ruské mestá zdobia chrámy arménskych kresťanov (Moskva, Sankt Peterburg, Stavropoľ, Krasnodar, Samara, Saratov, Kazaň,...)
Významné osobnosti Arménov v Rusku
Z radov arménskej komunity v Rusku pochádzalo a pochádza veľké množstvo významných osobností Ruského impéria, Sovietskeho zväzu i súčasnej Ruskej federácie. Ide o osobnosti z radov kultúry (hudba, maliarstvo, architektúra, literatúra), športu, politiky, ekonomiky, armády, vedy a techniky a iných oblastí života.
Armáda
- Michail Loris-Melikov (1825-1888), arménsky aristokrat, generál ruskej armády, vyznamenal sa v vo vojnách na Kaukaze proti Turecku za oslobodenie Arménska (1878/1879)
- Valerjan Grigorjevič Madatov (1782-1829), arménsky aristokrat, generál armády Ruského impéria, vyznamenal sa v napoleonských vojnách a vo vojnách proti Turecku a Perzii za oslobodenie Arménska a Gruzínska spod moslimskej nadvlády
- Ivan Davidovič Lazarev (1820-1879), generál ruskej armády, vyznamenal sa v vo vojnách na Kaukaze proti Turecku za oslobodenie Arménska (1878/1879)
- Ivan Christoforovič Bagramian (1897-1982), významný dôstojník Červenej armády, maršal ZSSR, vyznamenal sa v bojoch proti nacistickému Nemecku
Politika
- Sergej Viktorovič Lavrov (1950), ruský diplomat arménskeho pôvodu, ruský diplomat v OSN (1994-2004), od roku 2004 minister zahraničných vecí Ruskej federácie
- Anastas Ivanovič Mikojan (1895-1978), sovietsky štátnik, komunista, prívrženec stalinizmu
Kultúra a šport
- Aram Chačaturjan (1903-1978), ruský a sovietsky hudobný skladateľ, klavirista a dirigent arménskeho pôvodu
- Artur Akopovič Grigorian (1985), ruský futbalista arménskeho pôvodu
Referencie
- ↑ Демоскоп Weekly - Всесоюзная перепись населения 1959 года.Национальный состав населения по регионам России
- ↑ Демоскоп Weekly - Всесоюзная перепись населения 1970 года.Национальный состав населения по регионам России
- ↑ Демоскоп Weekly - Всесоюзная перепись населения 1979 года.Национальный состав населения по регионам России
- ↑ Демоскоп Weekly - Всесоюзная перепись населения 1979 года.Национальный состав населения по регионам России
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk