Arpádovci
Krajina	Uhorsko
Tituly	Uhorský kráľ Dalmátsky kráľ Chorvátsky kráľ Kumánsky kráľ Slavónsky kráľ Bulharský kráľ Lodomerský kráľ Štajerský vojvoda Nitrianské knieža
Zakladateľ	Álmoš
Rok založenia dynastie	približne v roku 855
Posledný panovník	Ondrej III.
Posledná hlava dynastie	Ondrej III.
Rok zániku dynastie	1301
Štátna príslušnosť	Uhorsko

Arpádovci^[1][2] alebo Árpádovci^[3] bol pôvodne najmocnejší náčelnícky rod staromaďarského kmeňového zväzu (asi 880 – 1 000), neskôr vládnuci rod Uhorska (1000 – 1301). Z dynastie pochádzalo celkovo 24 uhorských kráľov. Čakatelia na trón z rodu Arpádovcov (budúci králi) boli aj vládcami Nitrianskeho pohraničného kniežatstva na území Slovenska v rámci Uhorska v rokoch 1046 – 1108 a rôzni Arpádovci boli s prestávkami kniežatami Nitrianska už aj v rokoch 955 – 1046. Niekoľkí Arpádovci boli tiež kniežatami južného pohraničného vojvodstva (zhruba severné Chorvátsko) v 11. a 12. storočí.

Dejiny rodu Arpádovcov

Staromaďarské kmene sa na prelome 9. a 10. storočia usadili v Panónskej kotline. Živili sa rabovaním okolitých území a viacerí panovníci ich využívali aj ako žoldnierov. Približne v roku 907 (bitky pri Bratislave) každopádne starí Maďari zničili ústrednú moc Veľkej Moravy, v 20. rokoch 10. storočia dobyli južnú časť Nitrianska (zhruba Podunajská nížina a časť severného stredného Maďarska). Súčasne pokračovali výboje do Európy - Rakúska, Nemecka, Talianska. Zlom nastal v roku 955 po bitke pri rieke Lech. Veľká väčšina náčelníkov aj bojovníkov bola na mieste zabitá a preživší bojovníci sa vrátili na pôvodné táboriská v Panónii, kde sa natrvalo usadili.

Po tomto období vystúpili do popredia potomkovia legendárneho Arpáda, ktorí sa bitky nezúčastnili. Vládcovia po smrti Arpáda (presnejšie po r. 900 (?907) – 955) sú sporní (pozri nižšie). Arpádov pravnuk / Zoltánov vnuk kmeňový náčelník Gejza I. (972 – 997) prijal s celou rodinou krst a vytvoril pred rokom 970 v dnešnom (severo)západnom Maďarsku a Burgenlande kniežatstvo. Gejza a jeho brat Michal zanechali výbojný spôsob života a začali spolupracovať so slovanskými rodmi, prijali kresťanstvo a miestny spôsob života. Zapojili sa do delenia Veľkej Moravy. Za svoju moc vďačia podpore slovanských rodov a pričinili sa o potlačenie staromaďarských náčelníkov. Neskôr delenie Veľkej Moravy skončilo vytvorením  uhorského,  poľského  a českého kráľovstva ( tri prúty kráľa Svätopluka ). Gejzov syn syn Štefan I. bol v roku 1000 menovaný za kráľa (vznik Uhorského kráľovstva) a do roku 1006 si podmanil aj staromaďarské kmene na okolitých územiach. Stal sa prvým kráľom, ktorý bol kanonizovaný (podrobnosti pozri v článku Štefan I.) a zakladateľom arpádovskej kráľovsekj dynastie. Mladším členom rodu boli prideľované kniežatstvá - Nitrianske a Biharské.

Gejza a jeho syn Štefan I. sa spojil s veľmožmi Huntom a Poznanom. Štefan I. sa oženil s dcérou bavorského kniežaťa Henricha Svárlivého, ktorý bol spojencom českého kniežaťa Boleslava II a poľského kniežaťa Meška I. Predovšetkým ich pomocou sa podarilo Štefanovi poraziť odpor Kopáňa  a staromaďarských náčelníkov.

Michal, Gejzov brat, bol pokrstený pravdepodobne spolu so svojim bratom ešte ako nezletilý. Jeho pohanské meno nie je známe. Michal sa oženil s príbuznou bulharského cára. Jeho syn Ladislav Lysý sa oženil s Premyslavou dcérou Vladimíra I. veľkého kniežaťa kyjevského. Ich syn Domoslav sa stal uhorským panovníkom. Ďalší Michalov syn  Vazul ( Vasil) mal synov Ondreja I. a Bela I. Ondrej sa oženil s Anastáziou, dcérou kniežaťa Jaroslava I. Múdreho a  Belo oženil s Rychézou dcérou poľského kniežaťa Meška II. Nasledujúcich 20 panovníkov Uhorska bolo ich potomkami.

Vnútrodynastické spory

Nástupnícka politika určovala, že vládcom sa stáva najstarší žijúci potomok rodu (tzv. seniorát), čo viedlo k vnútrodynastickým sporom a občianskym vojnám v Uhorsku v prípade, že aktuálne vládnuci panovník túto politiku nerešpektoval a chcel presadiť iného kandidáta na trón, či v prípade, keď sa objavili iní pretendenti na uhorský trón. Tieto konflikty sa navonok prejavovali aj ako boje medzi centrálnou kráľovskou mocou a údelnými kniežatstvami - Nitrianskym, Biharským. Takýmito konfliktami boli:

• boj o trón po smrti Štefana I.. Štefan nezanechal mužského potomka a zároveň chcel zabrániť nástupníctvu svojho bratranca Vazula (toho dal v roku 1031 uväzniť a v roku 1037 oslepiť a jeho synov vyhnať. O nástupníctvo sa strhol boj medzi Štefanovým synovcom Petrom (1038 – 1041, 1044 – 1046), synom jeho sestry Márie a benátského dóžu z rodu Orseolo, a medzi Samuelom z rodu Aba (1041 – 1044). Po Abovom zavraždení a vyhnaní Petra získal nakoniec trón Zoltánov pravnuk, vnuk Michala a syn Vazula (Vasila) Ondrej I. Všetci nasledujúci arpádovskí uhorskí panovníci sú potomkami Vazula (Vasila).

• konflikt medzi Ondrejom I. a jeho bratom Belom (neskorším kráľom Belom I.) potom, ako Ondrej nechal za kráľa korunovať svojho maloletého syna Šalamúna vyvrcholiaci bitkou na rieke Tisa.

• konflikt medzi kráľom Šalamúnom a jeho bratrancami Gejzom (neskorším kráľom Gejzom I. a Ladislavom (neskorším kráľom Ladislavom I. Svätým) vyvrcholiaci bitkou pri Mogyoróde.

• konflikt medzi kráľom Kolomanom a jeho bratom nitrianskym kniežaťom Álmošom vyvrcholiaci oslepením Álmoša a jeho syna Bela (neskoršieho kráľa Bela II. Slepého)

• konflikt medzi neuznaným synom kráľa Kolomana Borisom Kolomanovičom a kráľmi Belom II. Slepým (vyvrcholiaci bitkou na rieke Slaná) a Gejzom II. (vyvrcholiaci bitkou na rieke Fischa)

• uhorsko – byzantské konflikty medzi Štefanom III. a byzantským cisárom Manuelom podporujúcim v nárokoch na uhorský trón Štefanových strýkov Ladislava II., Štefana IV. a Štefanovho brata Bela

• konflikt medzi kráľom Belom IV. a jeho synom Štefanom V. v rokoch 1264 – 1265 vyvrcholiaci bitkou pri Isaszégu.

Arpádovci vymreli roku 1301.

Zoznam

Arpádovci, ktorí vládli Uhorsku

Poznámka: Všetci uhorskí vládcovia a dátumy pred Gejzom sú historicky sporné. V skutočnosti tiež existovali viacerí náčelníci jednotlivých kmeňov. Najskôr od Gejzu možno tiež hovoriť o uhorskom štáte.

• Arpád, približne 890 (?)– po r. 900 (do r. 903 asi popri náčelníkoch nazývaných Kursan, Kende a Gyula (Ďula) – poslední dvaja sú však často považovaní len za tituly, nie mená)
• Sabolč (po roku 900(?907) –?(?947), ne-Arpádovec), Fajs/Fali(tzi)/Fales (c.?(?947) – cca 955, Arpádovec, Arpádov vnuk)
  • podľa iných názorov: Tarhoš (po roku 900(?907) – po 922, Arpádovec), Zoltán (po 922 – cca 947, Arpádovec), Fajs/Fali (cca 947 – cca 955, Arpádovec)
  • podľa iných názorov: Zoltán (po roku 900(?907) – cca 947, Arpádovec), Fajs/Fali (cca 947 – c. 955, Arpádovec)
• Takšoň (Taksony), približne 955 – približne 971 (Arpádov vnuk)
• Gejza, približne 971 – 997 (Arpádov pravnuk)
• Štefan I., Svätý 997 – 1038 (prvý kráľ Uhorska od 26. 12. 1000 alebo 1. 1. 1001)
• ne-Arpádovec Peter Orseolo
• Domoslav 1042 len v dnešnom západnom Slovensku
• ne-Arpádovec Samuel Aba
• Ondrej I., 1046 – 1060/1061
• Belo I., 1060/1061 – 1063
• Šalamún, 1063 – 1074 (a 1074 – 1081 ako protikráľ)
• Gejza I., 1074 – 1077
• Ladislav I., Svätý 1077 – 1095
• Koloman, 1095 – 1116
• Štefan II., 1116 – 1131
• Belo II., 1131 – 1141
• Gejza II., 1141 – 1162
• Štefan III., 1162 – 1172, z toho 1162 – 1163 fakticky len v Bratislave s okolím
• Ladislav II., 1162 – 1163
• Štefan IV., 1163
• Belo III., 1172 – 1196
• Imrich, 1196 – 1204
• Ladislav III., 1204 – 1205
• Ondrej II., 1205 – 1235
• Belo IV., 1235 – 1270
• Štefan V., 1270 – 1272 (a 1262 – 1270 len vo východnej časti Uhorska)
• Ladislav IV., 1272 – 1290
• Ondrej III., 1290 – 1301

Arpádovci, ktorí vládli Nitriansku

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vládcov Nitrianskeho kniežatstva

• Lél (c. 920 – 955) (maďarský vojvodca, ne-Arpádovec, podľa ojedinelých názorov Arpádovec)
• Zoltán(955 – 971?)
• Michal (971 – 995)
• Vajk (995 – 997)
• ? (997 – 1001)
• Ladislav Lysý (1001 – cca 1029)
• Vazul (c. 1029 – cca 1030)
• ? (c. 1030 – 1042)
• Domoslav (1042)
• ? (1042 – 1048)
• Belo I. (1048 – 1060/1063)
• Gejza I. (1063/1064 – 1074)
• Ladislav I. (1063 a 1074 – 1077)
• Lampert (1077 – 1095)
• Álmoš (1095 – 1108)

Arpádovci, ktorí vládli v južnom pohraničnom vojvodstve

Tento článok si vyžaduje rozšírenie, aby zodpovedal základnému štandardu kvality. Pozrite si stránky z kategórie návody a štýl, prípadne diskusiu k článku a článok, prosím, doplňte.

Referencie

Ďalšia literatúra

• ŽEMLIČKA, Josef. arpádovská dynastie. In: Akademická encyklopedie českých dějin. Ed. Jaroslav Pánek. Zväzok 1 A – C. Praha : Historický ústav AV ČR, 2009. 384 s. Dostupné online. ISBN 978-80-7286-147-7. S. 97 – 98.

Pozri aj

• Uhorsko
• Nitrianske kniežatstvo

Externé odkazy

• Arpádovci (audio)