A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Bakelit je fenolformaldehydový polykondenzát (živica), ktorý v roku 1907 ako prvý pripravil belgický chemik Leo Hendrik Baekeland. Bol vôbec prvou priemyselne vyrábanou umelou hmotou. Bakelite™ a Bakelit™ sú ochranné značky nemeckej spoločnosti Bakelite AG, ale samotný názov „bakelit” sa veľmi rýchlo udomácnil v hovorovej reči ako označenie viac-menej všetkých umelých hmôt.
Opierajúc sa o výskum nemeckého chemika Hermanna Staudingera, ktorý položil teoretické základy makromolekulovej chémie, experimentoval Baekeland v rokoch 1907–1909 s fenolom a formaldehydom. Zistil, že tieto dve zlúčeniny pri zvýšenej teplote navzájom exotermicky reagujú za vzniku tuhého kondenzátu — živice. Tiež zistil, že v tejto živici sú obe zlúčeniny viazané rôznymi spôsobmi, čím vytvárajú pomerne zložitú priestorovú štruktúru. Po oddestilovaní reakciou vzniknutej vody zostala len mäkká hmota, ktorá sa dala tvarovať pomocou foriem.
Polykondenzácia fenolu a formaldehydu prebieha podľa nasledujúcej reakcie:
Po ochladení a vytvrdení je táto hmota odolná voči mechanickému poškodeniu, teplu a kyselinám. Bakelit patrí ku reaktoplastom a na rozdiel od termoplastov (napr. polyetylén, celuloid) ho nie je po ochladení možné opätovným zahriatím tvarovať. Vzniknutý bakelit má vždy tmavohnedú až čiernu farbu a na svetle postupne tmavne.
Pri lisovaní výrobkov z bakelitu sa do hmoty väčšinou pridávajú rôzne prímesi, napríklad drevná alebo kamenná múčka, textilné vlákna atď.
Baekeland si rýchlo uvedomil možnosti, ktoré bakelit ponúka a 25. mája 1910 založil spolu s podnikateľom J. Rütgersom spoločnosť Bakelite GmbH v meste Erkner neďaleko Berlína. V tom čase bol fenol len odpadom pri destilácii kamenného uhlia a až firma Bakelite ho začala vo veľkej miere využívať na výrobu bakelitu. Po druhej svetovej vojne bola firma presťahovaná do mesta Iserlohn. V roku 1957 začala výroba fenolových živíc v Duisburgu, kde sa od roku 1959 vyrábali aj rôzne epoxidové živice. Koncom 80. rokov odkúpila spoločnosť Bakelite AG niektoré európske spoločnosti a dnes produkuje viac ako 2 000 rôznych plastov, čím patrí ku najväčším výrobcom plastov na svete.
Bakelit sa rozšíril veľmi rýchlo — už v 30. rokoch len v Nemecku existovalo viac ako 100 výrobcov predmetov z bakelitu.
Bakelit mal v minulosti veľmi široké použitie v domácnostiach — obzvlášť kuchynské prístroje, telefóny, rôzne ozdobné predmety, bižutéria, kancelárske potreby a elektroinštalačný materiál.
Aj dnes sa ešte používa na výrobu predmetov, pri ktorých je dôležitá odolnosť voči teplote, ohňovzdornosť a chemická odolnosť. Produkty z bakelitu sú dnes pre svoj osobitý dizajn a historický význam často vyhľadávané zberateľské predmety.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bakelit
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk