A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Blchy | |
Vedecká klasifikácia | |
---|---|
Vedecký názov | |
Siphonaptera Latreille, 1825 | |
Synonymá | |
Aphaniptera | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Blchy (Siphonaptera, syn. Aphaniptera) je rad malého (1-8 mm) druhotne bezkrídleho celosvetovo rozšíreného holometabolného hmyzu. Rody z tohto radu, pokiaľ vôbec majú slovenský názov, sa po slovensky volajú blcha.
Tvar tohto hmyzu sa vývojovo úplne prispôsobil jeho ektoparazitickému spôsobu života. Vývojovo majú blchy najbližšie k srpiciam (Mecoptera).
Na svete poznáme asi 1600 druhov bĺch, na Slovensku žije do 100 druhov. Blchy sa živia cudzopasne krvou vtákov a cicavcov. Dĺžka života blchy sa pohybuje od niekoľkých mesiacov po tri roky.
Opis
Telo bĺch je z bokov sploštené a vždy úplne bezkrídle, zadné nohy sú skákavé. Na hlave sú silne skrátené tykadlá, sčasti uložené v jamkovitých depresiách ektoskeletu, a malé oči, ktoré môžu niekedy úplne chýbať. Doteraz sa presne nevie, či sú oči bĺch zvyškom pôvodných zložených očí, alebo či ide len o zhluk niekoľkých tzv. jednoduchých očiek (ocelli). Prvá možnosť bude však asi pravdepodobnejšia. Hlava je výrazne hypognátna, ústne orgány sú naspodu hlavy, prispôsobené na bodanie a cicanie, s vyvinutými čeľusťami a nitkovitými hmatadlami.
Na hlave aj inde na tele sú rady tuhých, dozadu smerujúcich bŕv, rodovo aj druhovo špecifické, ktoré uľahčujú blchám pohyb v srsti alebo v perí hostiteľa. Larvy bĺch sú apódne eucefalné, vývin prebieha cez 3 instary. Kukla je pupa adectica libera.
Blchy môžu vďaka špeciálnemu elastickému proteínu (rezilín) vynikajúco skákať, dokážu doskočiť 18 cm do výšky a 33 cm do dĺžky.[1]
Výskyt a druhy
Na svete poznáme asi 2 000 druhov bĺch, na Slovensku žije do 100 druhov.
Hojnejšie sú Pulex irritans (blcha ľudská), ktorá sa dnes vyskytuje lokálne v sociálne a hygienicky zanedbanom prostredí), Ctenocephalides canis (blcha psia) a Ceratophyllus gallinae (blcha slepačia).
Najväčšia blcha našej fauny je Hystrichopsylla talpae (blcha krtia). Je dlhá 6 – 7 mm, bez očí. Žije v hniezdach krtov a iných malých zemných cicavcov.
Spôsob života a potrava
Blchy sa živia krvou hostiteľa, pričom blchy nie sú schopné zmeniť druh hostiteľov, ktorými sú teplokrvné stavovce, t. j. vtáky, alebo cicavce. V závislosti od druhov bĺch môžu byť rozdiely, či preferujú život na tele jedinca, alebo v jeho prostredí (brlohu, hniezde), väčšina z nich trávi svoj život na tele hostiteľov, no nie sú na nich pevnejšie viazané, môžu ich striedať. Zaujímavou vlastnosťou bĺch je ich schopnosť vydržať dlhšie (až rok) bez potravy.
Nároky na kvalitu krvi sú u bĺch minimálne. Chorých jedincov neopúšťajú. Studenú krv nesajú, mŕtveho jedinca opúšťajú v okamihu, kedy sa k nemu priblíži nový vhodný hostiteľ. Blchy sajú výrazne, až o 60 %, väčší objem krvi, ako sú schopné stráviť. Vylúčené nestrávené zvyšky sa stavajú potravou lariev.
Prenášači chorôb
Pri cicaní krvi môžu blchy prenášať zárodky nebezpečných chorôb, ako sú mor, škvrnivku, tularémiu a iné. Riziko nákazy je vyššie v trópoch.
Blchy môžu byť medzihostiteľom niektorých druhov pásomníc, môžu dokonca týchto parazitov prenášať. Typickým príkladom je blcha psia (Ctenocephalides canis) a u mačiek parazitujúca blcha Ctenocephalides felis, kedy sa pes a mačka pri zjedení infikovanej blchy nakazia pásomnicou psou (Dipylidium caninum). Iné druhy pásomníc z rodu Hymenolepis sú podobným spôsobom prenášané medzi myšami a potkanmi.
Referencie
- ↑ ROAD, Kenny. Fleas . Columbus, Ohio 43210-1000: Ohio State University Extension Fact Sheet, 1991. Dostupné online.
Iné projekty
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o blcha
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Blchy
- Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Blchy
- Wikislovník ponúka heslo Blchy
Externé odkazy
- PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.
- Fauna ČSR. sv. 10, Blechy-Aphaniptera; Bohumír Rosický, 1957
- Bezobratlí (2); Jan Macek; Svět zvířat sv. 11. ISBN 80-00-00918-8, Albatros, Praha, 2001
- Heiko Bellmann; Encyklopedie hmyzu ISBN 80-7291-154-6, Beta, Praha, 2006
- Archivované 2012-01-19 na Wayback Machine
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk