A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Bohdan Pavlů | |
český a slovenský novinár, literárny kritik, legionár a diplomat | |
Narodenie | 3. marec 1883 Spešov, Rakúsko-Uhorsko (dnes Česko) |
---|---|
Úmrtie | 12. máj 1938 (55 rokov) Novi Grad, Juhoslávia (dnes Bosna a Hercegovina) |
Odkazy | |
Commons | Bohdan Pavlů |
Bohdan Pavlů (* 3. marec 1883, Spešov – † 12. máj 1938, Novi Grad, Juhoslávia, dnes Bosna a Hercegovina) bol český a slovenský novinár a literárny kritik, významný činiteľ prvého československého odboja v Rusku, legionár a československý diplomat.[1]
Životopis
Rodičia Jan Pavlů a jeho manželka Marie rod. Strejčková boli roľníci a syna dali pokrstiť Theodor.[2] V detskom veku sa s nimi presťahoval na Slovensko – do Dolných Držkoviec okres Bánovce nad Bebravou. V rokoch 1894 – 1902 študoval na gymnáziu v Uherskom Hradišti. Vo veku 15 rokov začal používať českú verziu svojho krstného mena, v zozname študentov bol uvedený ako Bohdan a používal ho po celý život. Po maturite sa zapísal na Právnickú fakultu českej Karlo-Ferdinandovej univerzity v Prahe, kde študoval v rokoch 1902 – 1904 a potom v rokoch 1907 – 1909. Niekoľko semestrov študoval na Právnickej fakulte Univerzity vo Viedni a Budapešti, kde absolvoval v rokoch 1905 – 1906 vojenskú službu. Absolvoval štátnicu z dejín práva (1905), ale v roku 1909 štúdium zanechal a venoval sa najmä spolkovej činnosti a práci novinára. Po príchode na štúdiá do Prahy vstúpil do slovenského spolku Detvan, kde sa spriatelil s M. R. Štefánikom, neskôr (1907 – 1909) bol predsedom Detvana a zastupoval ho v Akademickom odbore Českoslovanskej jednoty. Zároveň prispieval do tlače – do slovenského Hlasu a pražského Času, kde mal na starosti rubriku Slovenské věci. V rokoch 1905 – 1908 bol členom redakcie Slovenský týždenník, v rokoch 1908 – 1910 pracoval ako člen redakcie Čas. Inicioval založenie revue slovenskej mládeže Prúdy a bol členom redakcie v rokoch 1910 – 1914.[3] Zároveň ho zaujal neoslavizmus, ako úradník Národnej rady českej spolupracoval s českým politikom Karlom Kramářom. V rokoch 1910 – 1913 pracoval ako korešpondent novín Národní listy v Berlíne a v Rusku (Petrohrad, Kyjev, Moskva 1910 – 1913) a bol členom ich pražskej redakcie v rokoch 1913 – 1914.
Počas prvej svetovej vojny sa Bohdan Pavlů zapojil do československého hnutia v Rusku. Zaslúžil sa o vybojovanie Československej republiky v radoch čsl. dobrovoľníckeho vojska v Rusku. Bol mobilizovaný 1. augusta 1914. Zajali ho pri Tarnove v decembri 1914, kde vstúpil do Českej družiny. Štáb III. ruskej armády ho poslal služobne do Petrohradu 28. decembra 1914. Zapojil sa do činnosti slovenských a českých spolkov v Petrohrade. Správa čsl. spolkov na Rusi ho zvolila 26. februára 1915 za redaktora týždenníka Čechoslovák (prvé číslo vyšlo 16. júna 1915) a z titulu tejto funkcie členom správy Zväzu čsl. spolkov na Rusi. Začiatkom roka 1916 ho vyslala do Londýna, kde sa stretol s T. G. Masarykom, a do Paríža – tam rokoval s M. R. Štefánikom a Edvardom Benešom. Podujal sa prepojiť hnutie v Rusku s čsl. hnutím v západnej Európe a USA. Na Kyjevskom zjazde v máji 1917 bol zvolený za člena Odbočky Československej národnej rady v Rusku. Od r. 1918 bol šéfredaktorom jej tlačového orgánu – Československého deníka. Bol účastníkom čsl. anabázy. V júni 1918 ho po vypuknutí konfliktu s boľševikmi vojenský zjazd v Čeľabinsku zvolil za predsedu Výkonného výboru čsl. vojska na Sibíri. V auguste 1918 ho vojenskí delegáti zvolili za 1. podpredsedu (výkonného predsedu) Odbočky ČSNR v Rusku. V októbri 1918 ho dočasná čsl. vláda (Masaryk, Štefánik, Beneš) menovala za československého diplomatického zástupcu v Rusku. V januári 1919 Milan Rastislav Štefánik odovzdal Bohdanovi Pavlů svoje plné moci v Rusku a menoval ho do čela Zvláštneho zboru v Rusku, Pavlů prevzal politickú zodpovednosť za celé československé vojsko v Rusku a za jeho návrat do vlasti. Dňa 20. novembra 1919 v Irkutsku odovzdal svoje diplomatické poverenie svojmu nástupcovi Václavovi Girsovi a na príkaz vlády Československej republiky odcestoval cez USA a Paríž do vlasti. Do Prahy prišiel 6. februára 1920.[4]
Po návrate do Československej republiky sa pokúsil o politickú kariéru. V parlamentných voľbách 1920 kandidoval do Poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia za Slovenskú národnú a roľnícku stranu. Kandidoval ešte raz za v roku 1925 za agrárnu stranu. Po prvom volebnom neúspechu pôsobil ako šéfredaktor Slovenského denníka v Bratislave až do odchodu do Sofie v júni 1922, kde bol vyslancom Československej republiky v Bulharsku do konca roka 1926, vyslancom v Dánsku od februára 1927 do konca roka 1932. Počas krátkeho medziobdobia pôsobil ako zástupca prednostu politickej sekcie Ministerstva zahraničných vecí ČSR v Prahe od 1933 do júna 1934 a napokon ako prvý vyslanec ČSR v Sovietskom zväze od júla 1934 do konca septembra 1937. Jeho diplomatická kariéra sa zavŕšila funkciou prednostu politickej sekcie Ministerstva zahraničných vecí ČSR a námestníka ministra zahraničných vecí Kamila Kroftu.
Zomrel predčasne 12. mája 1938 pri autonehode neďaleko mesta Novi Grad v dnešnej Bosne a Hercegovine. Automobil Lincoln, ktorý sám viedol, sa zrútil do rieky Sany.
Referencie
- ↑ PAVLŮ Bohdan *3.3.1883. In: Legie 100 . Praha: Československá obec legionářská, . Dostupné online.
- ↑ ACTA PUBLICA. Matriky. Římsko-katolický úřad Bořitov, kniha 146, snímek 72 . . Archivované z originálu.
- ↑ FERENČUHOVÁ, Bohumila. Neznámy Bohdan Pavlů a jeho doba (3. marca 1883 - 12. mája 1938). In: Biografia a historiografia. Slovenský, český a francúzsky pohľad.. 1.. vyd. Bratislava : Spoločnosť Pro Historia, 2012. ISBN 978-80-971247-2-4. S. 197- 220.
- ↑ FERENČUHOVÁ, Bohumila. "Bohdan I. Veľký, cár Sibírsky". Kríza v československom vojsku na Rusi v prvej polovici roku 1919. In: Československé légie - Slováci - Slovensko.. 1.. vyd. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2022. ISBN 978-80-89523-79-5. S. 93-117.
Literatúra
- FERENČUHOVÁ, Bohumila. Bohdan Pavlů : politická biografia 1883 – 1938. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2021. 511 s. ISBN 978-80-224-1885-0.
- Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava: Kalligram, 2005, s. 434 - 435. ISBN 8071498017.
- Diplomacie Československa 2. Biografický slovník československých diplomatů (1918 - 1922). Praha : Academia 2013, s. 189 - 190, ISBN 9788020022851
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bohdan Pavlů
Externé odkazy
- Bohdan Pavlů: O Rusku si nerobil žiadne ilúzie – rozhovor s historičkou Bohumilou Ferenčuhovou v Historickej revue denníka SME (2023)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk