A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Bolus | |
Vzorka bolusu | |
Zloženie | |
---|---|
Hlavné minerály | oxid kremičitý, oxid hlinitý, oxidy železa a mangánu, a alkalických zemín |
Vlastnosti | |
Textúra | prášková |
Farba | červená, hnedá, oker až tmavohnedá |
Bolus, červený bolus alebo arménsky bolus[1] (lat. bolus – hlinka, grec. bolos – hruda) je minerálny pigment s veľkou jemnosťou. Je to prírodná hlinka, ktorá sa skladá z hliny, prímes kremeňa a oxidu železa. Používa sa najčastejšie ako maliarsky podkladový náter na ktorý sa kladú plátky zlata. Ako bolusový podklad je všeobecne označovaný akýkoľvek červený podklad obrazov.[2]
Vznik
Bolus vznikol vyzrážaním pár a preto je jeho zrnitosť celkom nulová, na rozdiel od zemitých odtieňov, ako je oker alebo umbra. Farba škály siaha od bielej až cez žltú a hnedo-červenú až po tmavohnedú. Chemické zloženie a tým aj farba a správanie sa pri vypálení sa mení. Záleží na obsahu oxidu kremičitého, hlinitého a oxidov železa a mangánu, na možných alkalických zeminách. Žlté druhy sa vypaľujú červeno, rovnako ako tie hnedé, ak nebol prítomný oxid mangánu. Ak je mangán prítomný farba zostavá hnedá. Zo zemitých odtieňov sú vhodné pre použitie ako bolus zeminy, čo najjemnejšie a čo s najmenším obsahom kremeňa. Zeminy bez obsahu oxidu železa sú biele a označujú sa ako kaolín.[1][3]
Vlastnosti
V surovom stave aj po vypálení má červenú alebo bielu farbu alebo ostatne zemité farby. Je mäkký a plastický. Na rozdiel od iných ílových minerálov má dobré sorpčné vlastnosti. Biely bolus t.j kaolín je najčistejší druh hlinky kryštalickej štruktúry a veľmi mäkkej textúry. Červený bolus t.j arménsky bolus, červený oker, terra rossa, je zemitá odroda krveľu (hematit) s prímesou hlinky a vápenca. Je bohatý na oxidy železa. Na rozdiel od okru má veľmi mäkkú textúru a hebkosť.[4][5]
Využitie
V staroveku bol využívaný k výrobe keramiky (s bolusom označovaná ako Böttgerova kamenina). V rímskej antike sa jemná bolusová hlinka používala na výrobu nádob (terra sigillata). Tzv. arménsky bolus je považovaný za najkvalitnejšiu hlinku používanú v knižnej maľbe. Po zmiešaní s organickým pojivom – bielkom alebo glejom – bol používaný pod označením poliment ako podklad na pozlacovanie na doskových obrazoch a sochách od obdobia gotiky. V dobe baroka a rokoka sa z neho pripravovali bolusové podklady, ktoré podporovali plné rozvinutie iluzívneho šerosvitu. Od 17. storočia bolus slúžil tiež k podmaľbe obrazov, najmä v nizozemskom maliarstve. Nevýhodou bolo, že zároveň spôsobovalo stmavenie obrazov. Najbežnejším je červený bolus (rudka, poliment, červený oker, terra rossa), bohatý na oxidy železa. Sfarbenie od svetlo žltej cez okrovú až ku tmavohnedej je určené relatívnym podielom železa alebo mangánu. Biely bolus (bolus alba, porcelánová hlinka, kaolín) je používaný v keramike alebo sa z nej pripravuje glejová farba (šeps) k podmaľbe obrazov a polychrómovaných sôch. Používa sa pri výrobe ultramarínu, špeciálnych druhov papiera a pastelov. Odtieň určuje obsah horčíka. Novodobo sa z hliniek vyrábajú špecifické svojou farbou, napr. niektoré druhy fajok, špičky na fajky, sošky a povrch keramických predmetov.[2][4]
Výskyt
Ložiska bolusu sa nachádzajú v Nemecku, Taliansku, Arménsku a na ostrovoch Lemnu (Terra Lemia) a Samos (Terra Samia). Jeho ložiská sú tiež v Nórsku a v Česku.[4]
Referencie
- ↑ a b BALEKA, Jan. Výtvarné umění: výkladový slovník (malířství, sochařství, grafika). Praha : Academia, 1997. ISBN 8020006095. S. 51.
- ↑ a b BLAŽÍČEK, L.; J., Oldřich; KROPÁČEK, Jiří. Slovník pojmů z dějin umění: názvosloví a tvarosloví architektury, sochařství, malby a užitého umění. Praha : Odeon, 1991. ISBN 8020702466. S. 33.
- ↑ Bolus – Arts Lexikon . www.artslexikon.cz, . Dostupné online.
- ↑ a b c SLÁNSKY, Bohuslav. Technika v malířské tvorbě: (malířský a restaurátorský materiál). 2.. vyd. Praha : Státní nakladatelství technické literatury, 1976. S. 25 - 28.
- ↑ Bolus . leporelo.info, . Dostupné online. Archivované 2020-06-01 z originálu.
Literatúra
- LOSOS, Ludvík. Pozlacování a polychromie. Praha : Grada Publishing, 2005. Dostupné online. ISBN 80-247-0913-9. S. 147.
- HŘEBÍČKOVÁ, Barbora A.. Recepty starých mistrů aneb Malířské postupy středověku. Brno : CPress, 2017. Dostupné online. ISBN 978-80-264-1598-5. S. 176.
- LUDWIG STRUMPF, Ferdinad. Systematisches Handbuch der Arzneimittellehre. 1.. vyd. Berlin : Enslin, 1848. Dostupné online. S. 369.
Pozri aj
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk