A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Bratia Wrightovci – Orville Wright (* 19. august 1871, Dayton, Ohio – † 30. január 1948) a Wilbur Wright (* 16. apríl 1867, Millville, Indiana – † 30. máj 1912) sú všeobecne uznávaní ako projektanti a stavitelia prvého motorového lietadla a prvého riadeného letu so strojom ťažším ako vzduch, ale aj iných priekopníckych vynálezov v letectve. Na niektoré z ich objavov si však nárokujú aj iní.
Prvé výskumy a kariéra
Obaja bratia absolvovali strednú školu. Vyrástli v Daytone, kde si otvorili dielňu na opravu bicyklov, kde ich aj navrhovali a vyrábali v roku 1892 (Wright Cycle Company).[1] Týmto spôsobom si zarábali na financovanie svojej záľuby v lietaní. Na základe prác Sira Georga Cayleyho, Octava Chanuteho, Otta Lilienthala a Samuela Pierpont Langleyho začali v roku 1899 s pokusmi. Zlepšili riadenie lietadla na rozdiel od ostatných, ktorí sa snažili hlavne zvýšiť výkonnosť. Vyvinuli ovládanie lietadla okolo troch osí a tým zaviedli princípy, ktoré sa používajú dodnes.
Ich zamestnanec Charlie Taylor postavil aerodynamický tunel, v ktorom vyskúšali vyše 200 rôznych tvarov krídla a vytvorili vlastné tabuľky o pôsobení vztlaku vzduchu na tvar krídla. Ich skúsenosti s bicyklami, prevodmi, bicyklovými motormi a rovnováhou mali veľký význam pre ich úspech vo vytvorení mechanického lietadla. Počas výskumov pracovali vždy spolu a obaja nesú rovnakú zásluhu na vývoji lietadla.
Lety
Bratia Wrightovci sa zaoberali viac ovládaním lietadla než jeho pohonom a samotným vzletom zo zeme. Preto prv vyrábali klzáky (od roku 1899), na ktorých používali zložitý systém nazývaný „wing wraping“ („skrútenie krídel“). Keď sa krídlo skrútilo, malo väčší vztlak a ten dokázal zdvihnúť krídlo do vzduchu. Ovládanie sa prevádzalo krútením koncov krídel pomocou drôtov, ktoré držal pilot a ich potiahnutím mohol nakloniť krídlo a zatočiť do ľavej alebo do pravej strany.
V roku 1900 odišli do Kitty Hawk v Severnej Karolíne aby pokračovali v práci. Kitty Hawk (presnejšie piesočnú dunu Kill Devil Hill) si vybrali na odporúčanie National Weather Service pre jej silné a stále vetry, ale aj vďaka jej odľahlej polohe, ktorá poskytovala súkromie. Experimentovali tu s klzákmi od roku 1900 do roku 1902, pričom každý rok skonštruovali nový model. Ich posledný klzák Wright Glider z roku 1902 mal veľa dôležitých inovácií, leteli s ním viac ako tisíckrát. 23. marca 1903 si dali patentovať novú techniku riadenia, ktorá bola postavená na ovládaní lietadla okolo troch osí. Skrútenie krídla zabezpečilo jeho klopenie doprava alebo doľava, predné výškové kormidlo umožňovalo usmerňovanie letu smerom nadol alebo nahor a zadná smerovka slúžila na zatáčanie okolo zvislej osi. Patent bol zapísaný 23. mája 1906, ako U.S. patent number 821,393 – „Flying Machine“.
V roku 1903 postavili Wright Flyer neskôr nazývaný Flyer I (ale dnes je známy skôr ako Kitty Hawk). Použili vlastnoručne vyrobené vrtule a motor na mieru skonštruovaný v ich obchode s bicyklami v Daytone. Motor bol lepší ako bežné motory tej doby, mal dostatočne nízky pomer hmotnosti k výkonu, aby mohol byť použitý na lietadle (reťaz, ktorá bola v ňom použitá, bola pôvodne z bicykla). 17. decembra 1903 vzlietli, každý z bratov dvakrát. Prvý letel Orville, let bol dlhý 39 metrov a trval 12 sekúnd a bol zachytený na ich najznámejšej fotografii. Štvrtý let v ten deň bol jediným naozaj riadený letom. Wilbur Wright preletel 279 metrov a let trval 59 sekúnd. Stavba lietadla Flyer I stála menej ako tisíc dolárov. Rozpätie krídiel bolo 12 metrov, hmotnosť 340 kg a jeho 77-kilogramový motor mal výkon 12 konských síl (9 kW).[2] Lety pozorovali štyria záchranári a jeden chlapec z dediny, čo z neho urobilo prvý dokázateľne verejný let. Miestne noviny ihneď opísali túto udalosť, no veľmi nepresne. Iba jediné noviny (Cincinnati Enquirer) vytlačili podrobný článok o tejto udalosti na druhý deň.
Čoskoro po prvom lete Wrightovci požiadali o patent na lietadlo a až do roku 1908 nelietali – zrejme v obave o prezradenie ich patentu. Ich pôvodný patent bol zamietnutý, čoskoro však získali patent na spôsob riadenia letu krivením koncov krídel.
Referencie
- ↑ Wilbur Wright Working in the Bicycle Shop . 1897, . Dostupné online.
- ↑ Telegram from Orville Wright in Kitty Hawk, North Carolina, to His Father Announcing Four Successful Flights, 1903 December 17 . 1903-12-17, . Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bratia Wrightovci
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk