A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Chemická reakcia je premena reaktantov na produkty. Je to proces, pri ktorom spolu reaguje jedna alebo viaceré látky (reaktanty) za vzniku jednej alebo viacerých iných látok (produktov).
Delenie
Chemické reakcie možno deliť rôznymi spôsobmi podľa vlastností látok, počtu molekúl, či iných vlastností reakcie.
Anorganické reakcie
Anorganické reakcie možno klasifikovať dvoma hlavnými spôsobmi:[1]
- podľa zmeny počtu východiskových látok:
- zlučovanie (syntéza) – z dvoch alebo viacerých látok vzniká jedna látka
- rozklad (analýza) – z jednej látky vznikajú dve alebo viac látok
- zámena (substitúcia) – reakciou jednoduchej látky so zlúčeninou vzniká iná jednoduchá látka a iná zlúčenina
- podvojná zámena (podvojná substitúcia) – z dvoch zlúčenín vznikajú dve iné zlúčeniny
- premena (transmutácia) – reakciou jednej látky vzniká iná látka
- podľa vlastností reagujúcich látok:
- acidobázické reakcie (takisto nazývané protolytické reakcie) – reakcie kyselín a zásad, pri ktorých dochádza k výmene protónu (respektíve presnejšie hydrónu)
- komplexotvorné reakcie – reakcie, pri ktorých vzniká, alebo sa štiepi koordinačná väzba (dochádza k vzniku, alebo zániku koordinačnej zlúčeniny)
- redoxné reakcie – nastáva pri nich výmena elektrónov medzi oxidovadlom a redukovadlom
- vylučovacie reakcie (takisto nazývané zrážacie reakcie) – reakcie, kde minimálne jeden reakčný produkt existuje v inej fáze, ako reakčné prostredie (zvyčajne tvorba zrazeniny alebo prchavej látky)
Organické reakcie
Organické reakcie takisto možno deliť rôznymi spôsobmi. Zvyčajne sa klasifikujú jedným z následovných spôsobov:[2]
- podľa reakčnej cesty:
- adičné reakcie (A) – spájanie zlúčenín dokopy
- eliminačné reakcie (E) – rozklad zlúčeniny
- substitúčné reakcie (S) – náhrada jednej funkčnej skupiny za inú
- molekulárne prešmyky – preusporiadanie atómov v molekule
- podľa spôsobu vzniku a zániku väzieb:
- homolytické (readikálové) reakcie – oba reaktanty majú rovnaký počet elektrónov (jeden nepárový elektrón), ide o reakcie radikálov
- heterolytické (polárne, iónové) reakcie – každý reaktant má iný počet elektrónov (jeden reaktant má celý elektrónový pár a druhý reaktant má voľný orbitál), a možno ich ďalej deliť na
- elektrofilné reakcie (E) – látka reaguje s elektrofilom (zlúčeninou s voľným orbitálom)
- nukleofilné reakcie (N) – látka reaguje s nukleofilom (zlúčenou s elektrónovým párom)
- podľa zložiek určujúcich rýchlosť reakcie:
- monomolekulové reakcie – rýchlosť reakcie závisí na koncentrácií jedinej látky (napr. SN1, E1)
- bimolekulové reakcie – rýchlosť reakcie závisí na koncentrácií dvoch látok, ktoré spolu reagujú (napr. SN2, E2)
- viacmolekulové reakcie – rýchlosť reakcie závisí na koncentrácií viac ako dvoch látok
Iné delenia
Okrem vyššie uvedených delení je možné reakcie deliť i na základe ďalších vlastností:
- podľa toho, či pri reakcii vzniká alebo sa spotrebúva teplo:[1]
- exotermická reakcia – teplo vzniká
- endotermická reakcia – teplo sa spotrebúva
- podľa energetickej bilancie (za predpokladu, že sa reakčná zmes nezohrieva a neochladzuje):
- exergonická reakcia – energia sa uvoľňuje
- endergonická reakcia – energia sa spotrebováva
- podľa toho, či sú všetky zložky v jednej fáze:[1]
- homogénne reakcie – všetky zložky sú v jednej fáze (napríklad v roztoku)
- heterogénne reakcie – niektoré zložky sú v inej fáze (napríklad reakcie s pevnými katalyzátormi)
- podľa mechanizmu, ktorým reakcie prebiehajú z hľadiska chemickej kinetiky:[1]
- izolované reakcie – prebiehajú podľa rovníc nultého, prvého, druhého alebo tretieho poriadku
- súčasné reakcie – neriadia sa uvedenými pravidlami, a možno ich ďalej deliť na
- zvratné reakcie – prebiehajú oboma smermi
- bočné reakcie – z jednej látky vznikajú dva rôzne produkty naraz
- postupné reakcie – z jednej látky vzniká medziprodukt, ktorý sa potom mení na koncový produkt
- spojené reakcie – jedna reakcia prebieha spolu s druhou, ktorá ju indikuje
- reťazové reakcie – v reakciách dochádza k obnove nejakej entity, ktorá je schopná znovu reagovať v tej istej alebo podobnej reakcii (napríklad polymerizačné reakcie)
- podľa počtu reagujúcich molekúl, teda molekularity reakcie:
- unimolekulové reakcie – reaguje len jedna molekula (napríklad rozpad alebo izomerizácia)[3]
- bimolekulové reakcie – reagujú dve molekuly[4]
- trimolekulové reakcie – reagujú tri molekuly (nemusia byť rôzne)[5]
Špecifickými typmi reakcií sú katalyzované reakcie[1] (prebiehajúce za prítomnosti katalyzátoru) a enzýmové reakcie (prebiehajúce za prítomnosti enzýmov).
Referencie
- ↑ a b c d e chemické reakcie. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. 3. vyd. Bratislava : Obzor, 1981. S. 318 – 319.
- ↑ KAPITOLA. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. 3. vyd. Bratislava : Obzor, 1981.
- ↑ unimolekulové reakcie. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. 3. vyd. Bratislava : Obzor, 1981. S. 685.
- ↑ bimolekulové reakcie. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. 3. vyd. Bratislava : Obzor, 1981. S. 141.
- ↑ trimolekulová reakcia. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. 3. vyd. Bratislava : Obzor, 1981. S. 676.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk