A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/ce/CholeraToxin.png/350px-CholeraToxin.png)
Choleratoxín je proteín produkovaný baktériou Vibrio cholerae, ktorá je extracelulárnym patogénom.
Štruktúra
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/2/2a/1chq.jpg/300px-1chq.jpg)
Choleratoxín je bielkovina s hmotnosťou 87 kDa.[1] Skladá sa z podjednotiek, A a B. A podjednotka má enzymatickú aktivitu, B podjednotka sa viaže na receptor na cytoplazmatickej membráne. Pomer podjednotiek je AB5. Päť B podjednotiek vytvára pentamérny kruh, ktorý obklopuje jednu A podjednotku, ktorá je umiestnená v strede kruhu. V intestinálnom trakte sú A podjednotky rozštiepené na A1 a A2 reťazce, pričom ale zostávajú kovalentne prepojené jednou disulfidovou väzbou, až kým nedosiahnu endoplazmatické retikulum.[2]
Vstup do buniek
Po väzbe na lipidový receptor (gangliozid GM1) dôjde k endocytóze komplexu choleratoxín-receptor, čím sa tento proteín ocitne v endocytotickej vezikule, ktorá splynie s endozómom, ktorý splynie s membránou Golgiho aparátu. Z lúmenu Golgiho aparátu sa choleratoxín dostane retrográdne do endoplazmatického retikula. Tam dochádza pomocou enzými PDI (protein disulfide isomerase) ku:
- redukcii disulfidovej väzby medzi A1 a A2 reťazcom (PDI ako oxidoreduktáza)
- uvoľnenie A1 reťazca z holotoxínu
- „rozbalenie“ do nezloženej konformácie (PDI ako chaperón)
V membráne ER sa nachádzajú proteín-translokačné kanály (napr. SEC61), ktoré umožnia presun reťazca A1 z lúmenu ER do cytoplazmy v nezbalenom stave. Po dosiahnutí cytozolu sa A1 reťazec poskladá na zabránenie okamžitej degradácii v proteazóme.[3]
Mechanizmus pôsobenia
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/d/d9/ADP-ribozyl%C3%A1cia_G-prote%C3%ADnu.gif/300px-ADP-ribozyl%C3%A1cia_G-prote%C3%ADnu.gif)
Podjednotka A cestuje k cytoplazmatickej membráne, kde enzymaticky pôsobí na α-podjednotku stimulačného G proteínu (GS), ktorú kovalentne a ireverzibilne modifikuje ADP-ribozyláciou arginínového zvyšku α-podjednotky. Ide o prenos ADP-ribózovej časti z NAD+ za uvoľnenia nikotínamidu. ADP-ribozyláciou mechanizmom SN1 vzniká N-glykozidová väzba.
Dôsledkom tejto kovalentnej modifikácie G-proteínu sa zablokuje GTPázová autokatalytická aktivita G proteínu a tak sa G-proteín nemôže vrátiť do neaktívneho stavu. Aktívny G-proteín potom aktivuje adenylátcyklázu, ktorá začne produkovať cAMP, ktorý alostericky aktivuje cAMP-dependentnú proteinkinázu A (PKA), ktorá fosforyluje CFTR (cystic fibrosis transmembrane conductance regulator), čo je chloridový transportér, ktorý pumpuje chloridové anióny z cytozolu do extracelulárneho priestoru po aktivácii kovalentnou modifikáciou – fosforyláciou, za ktorú je zodpovedná PKA. Na aktivitu CFTR je potrebná ešte väzba ATP na nukleotidovú podjednotku. Spolu so sodnými a draselnými katiónmi a chloridovými a hydrogenuhličitanovými aniónmi prechádza do lúmena čreva voda, čo spôsobí prudké ťažké hnačky vedúce v priebehu niekoľkých hodín k smrti.[4]
Biologické vlastnosti
Každý proteín v organizme má svoj polčas existencie, podobne aj G-proteíny a aj choleratoxín. Po eradikácii baktérie V. cholerae pôsobením antibiotík nedochádza k zaťažovaniu organizmu novými molekulami choleratoxínu. Po uplynutí určitého času dochádza k degradácii choleratoxínu, čo spôsobí, že G-proteíny prestanú byť ADP-ribozylované, postupom času sa degradujú aj takto poškodené G-proteíny a sú nahradené novosyntetizovanými G-proteínmi. Týmto mechanizmom sa človek vylieči z cholery.[5]
Referencie
- ↑ Molecular biology of the cell. New York : Garland Science, 2008. (5th ed.) Dostupné online. ISBN 978-0-8153-4105-5.
- ↑ KOOLMAN, Jan. Barevný atlas biochemie. Praha : Grada, 2012. (1. české vyd.) Dostupné online. ISBN 978-80-247-2977-0.
- ↑ VOET, Donald. Voet's principles of biochemistry. Hoboken, New Jersey : , 2016. (Global edition.) Dostupné online. ISBN 978-1-119-45166-2.
- ↑ ALBERTS, Bruce. Molecular biology of the cell. New York, NY : , 2015. (Sixth edition.) Dostupné online. ISBN 978-0-8153-4432-2.
- ↑ Harperova biochemie. Praha : H & H, 2002. (Vyd. v Česku 4., V H & H 3.) Dostupné online. ISBN 80-7319-013-3.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk