A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Chrám Krista Spasiteľa (rus. Храм Христа Спасителя) je patriarchálny katedrálny chrám Ruskej pravoslávnej cirkvi. Nachádza sa v Moskve, na brehu rieky Moskvy. Je najväčším pravoslávnym chrámom na svete.
Projekt chrámu
Keď Napoleonove vojská opustili Moskvu, vtedajší cár Alexander I. podpísal 25. decembra 1812 manifest, v ktorom sa zaviazal vybudovať chrám na počesť Krista Spasiteľa „aby potvrdil našu vďaku Božej Prozreteľnosti za záchranu Ruska od nešťastia, ktoré sa nad ním vznášalo“ a ako pamätník obetí ruského ľudu.
Prvý dokončený projekt bol priamo podporovaný Alexandrom I. a bol predstavený v roku 1817. Išlo o okázalú neoklasickú budovu plnú slobodomurárskeho symbolizmu. So stavbou sa začalo na najvyššom kopci v Moskve – na Vrabčích horách (Воробьёвы горы), ale toto miesto sa ukázalo ako nevyhovujúce a práce boli prerušené.
Medzitým Alexander I. zomrel a na tróne ho vystriedal jeho brat Mikuláš. Ako silne veriacemu a patriotickému panovníkovi sa nepáčil neoklasicistický a slobodomurársky projekt jeho brata a tak poveril svojho obľúbeného architekta Konstantina Tona, aby vypracoval nový projekt. Ako inšpirácia mu mal slúžiť Chrám Božej Múdrosti v Konštantínopole. Tonov neo-byzantský projekt bol odsúhlasený v roku 1832, a nové miesto bolo vybrané samotným cárom neďaleko Kremľa v roku 1837. Základný kameň chrámu bol postavený o dva roky neskôr, v roku 1839.
Trvalo mnoho rokov kým bol chrám dokončený, prvýkrát sa spoza lešenia objavil až v roku 1860, a cena sa vyšplhala na 15 miliónov rubľov.[1] Výzdoba interiéru freskami pokračovala ďalších dvadsať rokov. Chrám bol vysvätený v deň korunovácie nového cára Alexandra III. dňa 26. mája 1883.
Zbúranie chrámu a jeho obnova
Po revolúcii v roku 1917 Sovieti vybrali miesto, na ktorom sa nachádza chrám za miesto, na ktorom vybudujú pamätník socializmu, známy aj ako Palác Sovietov. Modernistická budova mala byť najväčšou budovou na svete. Na jej vrchole mala byť obrovská, 100 metrov vysoká, socha Lenina. 5. decembra 1931 bol chrám vyhodený do vzduchu a ostali z neho iba ruiny a prach.
Vybudovanie Paláca Sovietov brzdil nedostatok peňazí, priesaky z neďalekej rieky Moskva a taktiež vypuknutie druhej svetovej vojny. Na mieste ostala zaplavená základová jama, až kým ju Nikita Chruščov nedal prestavať na obrovské verejné kúpalisko.
S koncom Sovietskeho zväzu sa začalo uvažovať o znovupostavení chrámu. V roku 1990 dostala Ruská pravoslávna cirkev povolenie na výstavbu nového Chrámu Krista Spasiteľa. Základný kameň položili ešte v ten rok. V roku 1992 sa začalo s peňažnou zbierkou a o dva roky neskôr sa začalo s budovaním základov. Chrám bol dokončený a vysvätený 19. augusta 2000. V chráme sa konala 1. februára 2009 intronizácia Kirilla I. patriarchu Moskvy a celej Rusi, nástupcu Alexeja II.
Poznámky
^ Orig.: „в сохранение вечной памяти того беспримерного усердия, верности и любви к Вере и Отечеству, какими в сии трудные времена превознес себя народ российский, и в ознаменование благодарности Нашей к Промыслу Божию, спасшему Россию от грозившей ей гибели“ [2]
Referencie
- ↑ Москва с ея святынями и священными достопримечательностями (Moskva a jej svätyne a posvätné pamätihodnosti). Moskva : , 1888. S. 90.
- ↑ Vysočajšij manifest o postrojenii v Moskve cerkvi vo imja Spasiteľa Christa z 25. 12. 1812, dostupné online na oficiálnych stránkach chrámu Archivované 2007-05-12 na Wayback Machine
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám Krista Spasiteľa (Moskva)
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk