A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Chrám svätej Barbory je trojloďový gotický kostol v meste Kutná Hora.
Dôvod jeho výstavby je unikátny. Chrám totiž nebol postavený na popud niektorej cirkevnej inštitúcie, napríklad kapituly či pre bohoslužobné potreby farnosti, ale bol od začiatku zamýšľaný ako veľká reprezentatívna stavba iniciovaná bohatými kutnohorskými mešťanmi. Podľa kánonického práva mal chrám pôvodne status obyčajnej kaplnky. Architektonicky ale konkurovala Pražskej katedrále. Vyjadruje dobové napätie medzi Prahou a Kutnou Horou a tiež medzi Kutnou horou a Sedleckým kláštorom, na ktorého pozemku bolo mesto vybudované a pod ktorý, hoci bolo mestom kráľovským, podliehalo. Preto bol chrám vybudovaný za mestskými hradbami na pozemku Pražskej kapituly.
Historické dáta
Stavba chrámu začala v roku 1388, podľa niektorých prameňov mala táto stavba mať dvojnásobnú dĺžku lode než má súčasný chrám. Stavba prebiehala v niekoľkých etapách a do značnej miery súvisela s prosperitou strieborných kutnohorských baní. Práce na chráme boli definitívne zastavené v roku 1558, pričom bol chrám na západe uzavretý len provizórnou stenou.
Nasledujúce zásahy mali len udržiavací charakter. V roku 1626 bol chrám odovzdaný jezuitom, ktorí vedľa neho vybudovali internát. Po požiari kostola urobili barokové úpravy, najmä vybudovali barokový krov.
Medzi rokmi 1884 a 1905 bola na popud miestneho archeologického spolku Vocel vykonaná puristická rekonštrukcia, pri ktorej bola budova nielen obnovená, ale aj predĺžená o jednu okennú os k západu, kde bolo vybudované nové neogotické priečelie. Barokový krov bol nahradený krovom v podobe trojice gotizujúcich stanových striech, ktoré pravdepodobne zhruba odpovedajú pôvodnému gotickému riešeniu.
Architekti a priebeh výstavby
Prvým projektantom a staviteľom chrámu bol Ján Parler, syn staviteľa Svätovítskej katedrály Petra Parlera. Jan Parler vystaval najstaršiu časť chrámu s vencom obvodových kaplniek podľa vzoru francúzskych katedrál. Pôvodne budované trojlodie bolo čoskoro rozšírené o široké vonkajšie lode, ale s príchodom husitských vojen bola stavba prvý raz na šesťdesiat rokov prerušená. Práce na chráme boli znovu obnovené v roku 1482, najprv tu pracovali miestni stavitelia, ktorí pokračovali v intenciách zakladateľa stavby Jána Parlera.
Od roku 1489 až do svoje smrti v roku 1506 pracoval na dostavbe chrámu Matěj Rejsek. Ten dostaval chór, v ktorom urobil trifórium, zónu bazilikálnych okien, bohatú sieťovú rebrovú klenbu (dokončená 1499) a tiež príslušnú časť vonkajšieho oporného systému. Stavebné zásahy Mateja Rejska sú charakteristické uplatnením množstva veľmi bohatého neskorogotického dekoru.
Aby bolo možné chrám používať, bolo potrebné najmä dokončiť bazilikálne prevýšenú hlavnú loď. Príchod rešpektovaného architekta Benedikta Rejta v roku 1512 však znamenal radikálnu zmenu. Rejt okrem hornej časti hlavnej lode vybudoval ešte dve zhodne vysoké bočné lode, ktoré sa nad zónou medzilodných arkád otvárajú do hlavnej lode vo forme empor. Vo svoje podstate tak vznikol nad pôvodnou časťou chrámu nový, neskorogotický halový kostol, zaklenutý rebrovou klenbou silne presvetlený množstvom rozmerných okien. Ilúziu „kostola nad kostolom“ ešte zdôraznilo nezvyčajné umiestnenie oltárov aj na druhom podlaží kostola.
Riešenie monumentálnej klenby nadväzuje na riešenie klenby Vladislavskéj sály Pražského hradu. Kutnohorská klenba je vo svojom rozvrhu bohatšia a motívovo rozvíja základný vzorec klenby pražskej. Pre barokovú architektúru je veľmi dôležité to, že túto klenbu zrejme videl Jan Santini pred začatím barokovej obnovy cisterciánskeho kláštorného kostola v neďalekom Sedlci.
Podľa Rejtovho projektu sa stavalo i po jeho smrti v roku 1534, ale s postupným poklesom ťažby striebra opäť dochádzali finančné zdroje, a tak boli v roku 1558 práce definitívne zastavené bez vybudovanie poslednej časti súlodia, pravdepodobne v rozsahu ďalších 4 až 6 klenbových polí.
Výzdoba chrámu
V presbytériu je umiestnené neskoro gotické pastofórium pochádzajúce z dielne Mateja Rejska z doby okolo roku 1510. Chórové lavice sú zdobené rezbami rezbára majstra Jakuba Nymburského z rokov 1480 – 1490.
Pozoruhodné a ojedinelé v českom stredovekom umení sú dochované neskorogotické fresky s banskou tematikou v niektorý kaplnkách (Hašplířska kaplnka). V Mincovnej kaplnke je na stenách znázornená stredoveká technika razenia mincí. Najunikátnejšia je však maliarska výzdoba Smíškovskej kaplnky (1485 – 1492) zobrazujúca typologicky pojaté scény Kráľovná zo Sáby prichádza ku kráľovi Šalamúnovi, Trajánov súd, Videnie Tiburtskej Sybily a Ukrižovanie. V spodnej časti kaplnky dopĺňa tieto výjavy ešte pozoruhodná maľba „litterati“ znázorňujúca prípravu liturgického náčinia k bohoslužbe. Autor tejto maľby bol nielen veľmi schopný tvorca, ale bol i dobre poučený o súdobej talianskej maliarskej škole.
Galéria
-
Celkový pohľad
-
Neogotické priečelie z konca 19. storočia
-
Detail sochárskej výzdoby
-
Vonkajší oporný systém
-
Vonkajší oporný systém
-
Priehľad do klenby Benedikta Rejta
-
Nočný pohľad
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám svätej Barbory
Externé odkazy
- Fotogaléria
- http://chramsvatebarbory.cz – Web chrámu sv. Barbory (po česky)
Súradnice: 49°56′42″S 15°15′49″V / 49,944897°S 15,263508°V
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chrám svaté Barbory na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk