A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Bratislava – mestská časť Dúbravka | ||
mestská časť Bratislavy | ||
|
||
Štát | Slovensko | |
---|---|---|
Kraj | Bratislavský kraj | |
Okres | Bratislava IV | |
Región | Bratislava a okolie | |
Nadmorská výška | 243 m n. m. | |
Súradnice | 48°11′21″S 17°01′44″V / 48,189096°S 17,028801°V | |
Rozloha | 8,65 km² (865 ha) [1] | |
Obyvateľstvo | 35 572 (31. 12. 2023) [2] | |
Hustota | 4 112,37 obyv./km² | |
Prvá pís. zmienka | 1576 | |
Starosta | Martin Zaťovič[3] (SOM Slovensko) | |
PSČ | 841 XX | |
ŠÚJ | 529389 | |
EČV (do r. 2022) | BA, BL, BT | |
Tel. predvoľba | +421-2 | |
Adresa miestneho úradu |
Žatevná 2, 841 02 Bratislava | |
E-mailová adresa | mu@dubravka.sk | |
Telefón | 02/6428 24 28 | |
Fax | 02/6436 91 00 | |
Poloha mestskej časti na Slovensku
| ||
Interaktívna mapa mestskej časti
| ||
Wikimedia Commons: Dúbravka (Bratislava) | ||
Webová stránka: dubravka.sk | ||
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
Freemap Slovakia: mapa | ||
OpenStreetMap: mapa | ||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Bratislava – mestská časť Dúbravka[4] (iné názvy: Bratislava-Dúbravka, Mestská časť Dúbravka, Dúbravka; nem. Kaltenbrunn, maď. Pozsonyhidegkút) je mestská časť Bratislavy ležiaca na východnom úpätí Devínskej Kobyly. Názov dostala podľa obce, ktorá je dnes len jej malou časťou. Rozloha je 8,6 km². Počet obyvateľov sa pohybuje okolo 30 000. Súčasťou mestskej časti sú miestne časti Krčace, Záluhy, Dieliky a Podvornice.
Dejiny
Pôvodná obec existovala už v 14. storočí a patrila hradu Devín. Prvý písomný doklad, ktorý je spojený s jej kolonizáciou Chorvátmi, je z roku 1574. Staršia generácia si zachovala dialekt dodnes.
V roku 1683 počas obliehania Viedne Turkami, ďalej počas napoleonských vojen a za prusko-rakúskej vojny v roku 1866 bola zakaždým vyplienená a vypálená. Spôsob V.B. života a kultúra ľudu obce, aj keď v pomeštenej forme, nesie stopy spôsobu života a kultúry bratislavského Záhoria. Obyvateľstvo sa živilo poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Prebytky predávali na trhoch v Bratislave a vo Viedni. V záhradách a na viniciach sa pestovali čierne, tzv. dúbravské čerešne, vyhľadávané na zaváranie.
V 19. storočí začalo obyvateľstvo pracovať aj v meste a na železniciach. Roku 1866 sa v jej chotári skončila prusko-rakúska vojna, pri ktorej obec vyhorela. Prvý požiarny zbor založili v roku 1889, prvé ochotnícke divadlo hrali v roku 1905. V medzivojnovom období tu pôsobilo viacero hospodárskych a kultúrnych spolkov. V roku 1926 zaviedli elektrické osvetlenie, v roku 1936 vodovod a v roku 1938 postavili kultúrny dom.
Obec pripojili k mestu Bratislava v roku 1946. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia v súvislosti s výstavbou bratislavských sídlisk Podvornice, Záluhy a Dúbravka, bol pre obec vydaný stavebný zákaz, čo malo za následok zachovanie časti staršej zástavby. V osemdesiatych rokoch 20. storočia obec a časť lesného aj záhradného chotára vyhlásili za rekreačnú oblasť mesta, čím sa nadviazalo na snahy z roku 1911, kedy sa tu postavili prvé chaty. Týmto opatrením sa časť starej obce zachovala.
Názov
Pôvod mena Dúbravka je založený na povestiach. Jedna hovorí, že meno dostala podľa veľkých dubových lesov, ktoré tu kedysi boli. Iná hovorí o tom, že chorvátska princezná Dúbravka, ktorá utekala pred Turkami, tu bola zajatá. Tretia je o tom, že drevorubači, ktorí rúbali v lese drevo, mali so sebou psov. Tí sa po lese naháňali. Jeden z nich sa schoval do bútľavého stromu a odtiaľ štekal. Drevorubači si medzi sebou hovorili, že dub hafká. Z toho vznikol názov Dúbravka.
Tieto povesti sa rozprávajú z pokolenia na pokolenie. V starých listinách je táto obec zapísaná ako Dúbrawa, založená roku 1574.
Obyvateľstvo
Etnické zloženie
1773: slovenská obec[5]
1796: slovenská obec[6]
1851: slovenská obec[7]
Rok | Spolu | Slováci | Česi | Maďari | Nemci | Rusíni a Ukrajinci | Chorváti a Srbi | Rómovia | iní |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
1880 | 645 | 65,12% | - | 1,09% | 1,40% | 0,00% | 26,82% | - | 3,88% |
1890 | 752 | 99,34% | - | 0,13% | 0,53% | 0,00% | 0,00% | - | 0,00% |
1900 | 841 | 98,57% | - | 0,83% | 0,59% | 0,00% | 0,00% | - | 0,00% |
1910 | 876 | 96,46% | - | 1,37% | 1,37% | 0,00% | 0,34% | - | 0,46% |
1930 | 1074 | 98,79% | 0,09% | 0,28% | 0,00% | - | - | 0,84% | |
1991 | 37442 | 92,76% | 2,72% | 3,46% | 0,22% | 0,21% | - | 0,03% | 0,60% |
2001 | 35199 | 92,72% | 2,12% | 2,77% | 0,21% | 0,26% | 0,00% | 0,05% | 1,87% |
2011 | 32607 | 92,12% | 1,67% | 2,51% | 0,19% | 0,29% | 0,11% | 0,07% | 3,62% |