A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Dalia Grybauskasová | ||||||||
litovská politička a prezidentka | ||||||||
D. Grybauskasová v roku 2009 | ||||||||
Bývalá prezidentka Litvy | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 2009 – 2019 | ||||||||
| ||||||||
Bývalá členka Európskej komisie za oblasť vzdelávania a kultúry | ||||||||
V úrade 2004 – 2009 | ||||||||
| ||||||||
Bývalá členka Európskej komisie za oblasť rozpočtu a finančného plánovania | ||||||||
V úrade 2004 – 2004 | ||||||||
| ||||||||
Bývalá ministerka financií Litvy | ||||||||
V úrade 2001 – 2004 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 1. marec 1956 (68 rokov) Vilnius, Litva) | |||||||
Politická strana | Komunistická strana Sovietskeho zväzu 1983 – 1989 Komunistická strana Litvy – 1990 | |||||||
Odkazy | ||||||||
Dalia Grybauskasová (multimediálne súbory) | ||||||||
Dalia Grybauskasová[pozn 1] (lit. Dalia Grybauskaitė; * 1. marec 1956, Vilnius, Litva) je bývalá litovská prezidentka, bývalá ministerka financií a členka Európskej komisie pre vzdelanie a kultúru.
Životopis
Narodila sa v robotníckej rodine, jej matka Vitalija Korsakaitės (1922-1989) bola predavačka, otec Polikarpas Grybauskas (1928-2008) bol elektrikár a vodič.
Maturovala na strednej škole Salomėja Nėrisa, v roku 1983 ukončila štúdium politickej ekonómie na univerzite v Leningrade, v roku 1988 v Moskve habilitovala na doktorku vied. V rokoch 1983 až 1989 bola členkou Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a do roku 1990 bola členkou Komunistickej strany Litvy.[1]
Vedeckú hodnosť jej v Litve nostrifikovali na doktorku sociálnych vied - odbor ekonomika. V roku 1991 na Georgetown University v inštitúte Medzinárodných ekonomických stykov absolvovala špeciálny program pre vedúcich činiteľov. Hovorí anglicky, rusky, poľsky a francúzsky.[2]
V rokoch 2001 až 2004 bola litovská ministerka financií. V máji 2004 sa stala členkou Európskej komisie v čele s Romanom Prodim zodpovednou za oblasť rozpočtu a finančného plánovania. Od novembra 2004 bola členkou Európskej komisie na čele s José Barrosom a jej portfóliom boli vzdelávanie a kultúra.
Prvá prezidentka Litvy
17. mája 2009 bola v prvom kole ako prvá žena zvolená prezidentkou Litvy, keď získala 68,21% hlasov pri volebnej účasti takmer 52% oprávnených voličov.[3] Inaugurácia sa konala 12. júla 2009.
V roku 2014 kandidovala na druhé funkčné obdobie, v prvom kole získala 45,89% hlasov a postúpila do druhého kola spolu s bývalým ministrom financií a europoslancom Zigmantasom Balčytisom, ktorý získal 13 , 62% hlasov. Druhé kolo volieb v máji 2014 vyhrala ziskom 57,9% hlasov, Balčytis získal 40,1% hlasov.[4]
Zhoršenie litovsko-ruských vzťahov
V novembri 2014 označila Rusko za "teroristický štát" a obvinila ho z "agresie proti Ukrajine". Proti tomu sa ostro ohradilo ruské ministerstvo zahraničia, ktoré jej slová označilo za extrémistické. Skupina poslancov ruskej Štátnej dumy, vedená komunistami, vyzvala ruskú vládu, aby s Litvou prerušila diplomatické styky. Ani potom prezidentka svoje výroky nezmiernila. "Na východe Ukrajiny operujú ruskí vojaci. Štát, ktorý vysiela k susedovi ťažkú bojovú techniku bez označenia, vykazuje príznaky terorizmu, " uviedla.[5]
Na konci februára 2015 podporila obnovenie povinnej brannej povinnosti Litovčanov v dôsledku ruskej agresie na Ukrajine.[6]
Poznámky
- ↑ Podľa Pravidlá slovenského pravopisu. 3. upr. a dopl. vyd. Bratislava : Veda, 2000. 590 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0655-4. S. 128 – 129. : sa „Od mužských priezvisk cudzieho pôvodu, ktoré sú zakončené na spoluhlásku, ženské priezviská sa tvoria príponou -ová tak ako pri domácich priezviskách“.
V litovčine Grybauskaitėje už prechýlený tvar (pozri WACHTARCZYKOVÁ, Jana; GARABÍK, Radovan. Interlingválne faktory pri prechyľovaní cudzojazyčných ženských priezvisk v slovenčine. Časť I. Slovenská reč (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV), 2016, roč. 81, čís. 3 – 4, s. 174 – 189. Dostupné online . ISSN 1338-4279. ). Mužský tvar mena je Grybauskas.
Referencie
- ↑ "President of Lithuania Gets Punk'd After Declaring Russia a 'Terrorist State' Archivované 2019-07-16 na Wayback Machine". Observer. 14. decembra 2014.
- ↑ Dr. Dalia Grybauskaitė. Curriculum Vitae . Európska komisia, . Dostupné online.
- ↑ Prezidentkou Litvy je prvýkrát žena
- ↑ Litva má staronovú prezidentku, Grybauskaitéová obhájila
- ↑ Rusko je teroristický stát, tvrdí prezidentka Litvy. NATO slibuje podporu . Lidovky.cz, 2014-11-21. Dostupné online.
- ↑ http://zahranicni.ihned.cz/c1-63584370-litevci-obnovuji-kvuli-hrozbe-ruske-agrese-povinnou-vojenskou-sluzbu
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dalia Grybauskasová
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dalia Grybauskaitėová na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk