A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Deimos | |
Deimos na snímke sondy Mars Reconnaissance Orbiter z marca roku 2009. | |
Základné informácie | |
---|---|
Objaviteľ | Asaph Hall |
Dátum objavenia | 12. august 1877 |
Iné označenia | Mars II |
Orbitálne (obehové) vlastnosti (Epocha: J2000,0) | |
Veľká polos | 23 460 km |
Excentricita | 0,0002 |
Pericentrum | 23 455 km |
Perióda obehu | 1,2624407 dňa |
Uhol sklonu dráhy k rovníku planéty | 0,93° |
Fyzikálne vlastnosti | |
Rozmery | 5,0×12,0×10,4 (12.4 ± 0.36) km |
Hmotnosť | (2,244 ± 0,15)×1015 kg |
Priemerná hustota | 2,247 ± 0,251 g/cm3 |
Gravitácia na rovníku | 0,0039 m/s2 m/s2 |
Gravitačný parameter | 0,0001497 ± 0,0000105 m/s2 |
Úniková rýchlosť | 0,0069 km/s |
Perióda rotácie | 30,3 hodín |
Albedo | 0,068 ± 0,007 |
Priemerná povrchová teplota | ~−40 °C, t. j. ~233K |
Atmosférický tlak | nemerateľný |
Deimos (v gréčtine Δείμος, po slovensky – hrôza) je prirodzený satelit Marsu. Je menší a obieha po vzdialenejšej dráhe ako Fobos. Deimos objavil 12. augusta 1877 Asaph Hall, iba šesť dní po objave druhého mesiaca Marsu, Fobosu. Je zaujímavé, že existenciu mesiacov Marsu predpovedal už Johannes Kepler v roku 1610.
Deimos bol pomenovaný podľa Deima, jedného zo synov boha vojny Área (Marsa) a Afrodity (Venuše). On a jeho brat Fobos spoločne stále sprevádzali svojho otca, boha vojny. Mená oboch mesiacov navrhol Henry Madan (1838 – 1901) z Eton College, podľa citátu z XV. knihy eposu Ílias, kde boh vojny povoláva Strach (Fobos) a Hrôzu (Deimos). Podľa iných mytologických povestí boli Deimos a Fobos kone, zapriahnuté do Áresovho vojnového voza.
Opis mesiaca
Mesiac Deimos, veľmi nepravidelného tvaru, je s najväčšou pravdepodobnosťou zachytenou planétkou, pochádzajúcou z oblasti hlavného pásu planétok. Zachytená bola zrejme vzájomnou kombináciou gravitačných porúch spôsobených Jupiterom a samotným Marsom. Na základe spektroskopických meraní sa podobá planétkam typu C, ktorých zloženie sa blíži uhlíkatým chondritom, čomu nasvedčuje aj nízka hustota objektu. Dá sa očakávať, že bude obsahovať veľké množstvo uhlíka a uhlíkatých (organických) látok.
Povrch je pokrytý krátermi, pozostatkami jeho bombardovania v minulosti, ktoré sú väčšinou čiastočne zaplnené regolitom, takže jeho povrch je pomerne hladký. Na povrchu Deima je veľká nepravidelná priehlbina s priemerom okolo 10 km, ktorá je alebo pozostatkom veľkého impaktu, alebo naopak stopou po vzniku tohto mesiaca splynutím dvoch menších telies. Dva najväčšie krátery, jediné doteraz pomenované, oba s priemerom okolo 3 km, nesú mená Swift (pozri odsek „Deimos v literatúre“) a Voltaire.
Pozorovanie na mieste
Pri pohľade z Deima by Mars vyzeral tisíckrát väčší a štyristokrát jasnejší ako spln pozemského Mesiaca pri pozorovaní zo Zeme.
Naopak Deimos pozorovaný z povrchu Marsu (je vidieť iba do areografických šírok približne 82,7º) má zdanlivý priemer iba 2,5 oblúkovej minúty, teda voľnému oku by pripadal ako pomaly sa pohybujúca hviezda. Už v malom ďalekohľade by však bolo možné pozorovať jeho fázy. Pri „splne“ žiari porovnateľne s planétou Venuša, v „prvej“ alebo „poslednej štvrti“ je jeho hviezdna veľkosť porovnateľná s hviezdou Vega. Vzhľadom na to, že obieha Mars pomalšie, ako je rýchlosť rotácie Marsu okolo osi, vychádza na východe a zapadá na západe. Pri pozorovaní na rovníku je doba medzi východom a západom Deima približne 2,7 dňa.
Kozmický prieskum
Prvé snímky tohto mesiaca zblízka vyhotovili v roku 1977 sondy Viking 1 a Viking 2. Družicová časť prvej z nich sa priblížila k tomuto mesiacu až na 50 km, pričom získala snímky s rozlíšením až 3 m. Z gravitačného pôsobenia mesiacov Marsu na obežné dráhy sond boli pomerne presne stanovené ich hmotnosti (s relatívnou chybou okolo 7 %).
Deimos v literatúre
Anglický spisovateľ Jonathan Swift vo svojich Guliverových cestách popisuje objav dvoch mesiačikov Marsu hvezdármi vymyslenej zeme Laputa. Swiftov satirický román vyšiel prvýkrát v roku 1726, teda poldruhého storočia pred skutočným objavom Fobosu a Deima a žiadny vtedajší hvezdársky ďalekohľad nebol dostatočne výkonný, aby mohol skutočné mesiace odhaliť.
Český spisovateľ sci-fi J. M. Troska v prvom dieli trilógie Zápas s nebem (prvé vydanie 1940) popisuje let svojich hrdinov na prieskum Deima.
Pristátie pilotovanej expedície na Deime popisuje Kim Stanley Robinson v románe Green Mars (Zelený Mars, prvé angl. vydanie v r. 1993).
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk