A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Denis Diderot | |
francúzsky filozof, estetik a spisovateľ | |
Narodenie | 5. október 1713 Langres, Francúzsko |
---|---|
Úmrtie | 31. júl 1784 (70 rokov) Paríž, Francúzsko |
Podpis | |
Odkazy | |
Webstránka | denis-diderot.com |
Projekt Guttenberg | Denis Diderot (plné texty diel autora) |
Commons | Denis Diderot |
Denis Diderot (* 5. október 1713, Langres, Francúzsko – † 31. júl 1784, Paríž) bol francúzsky filozof, estetik a spisovateľ, jeden z popredných osvietencov encyklopedistov, hlavný redaktor encyklopédie Encyclopédie ou Dictionnaire raisonné des sciences, des arts et des métiers.
Život
Narodil sa v Langres, Champagne vo Francúzsku. Jeho rodičia boli Didier Diderot (1685-1759), nožiar a Angélique Vigneron (1677-1748). Traja z piatich súrodencov sa dožili dospelosti, Denise Diderot (1715-1797), ich najmladší brat Pierre-Didier Diderot (1722-1787) a ich sestra Angélique Diderot (1720-1749). Podľa Arthura McCandlessa Wilsona, Denis Diderot veľmi obdivoval jeho sestru Denise, niekedy o nej hovoril ako o "ženskom Sokratovi".
Diderot začal jeho oficiálne štúdium na jezuitskej univerzite v Langres, kde získal magisterský titul vo filozofii v roku 1732. Potom nastúpil na Collège d'Harcourt na Parížskej univerzite. V roku 1735 sa zriekol nápadu vstúpiť do cirkvi a namiesto toho sa rozhodol študovať na Parížskej univerzite právo. Jeho štúdium práva, ale bolo krátkodobé a v skorých 40. rokoch 18. storočia sa rozhodol stať sa spisovateľom a prekladateľom. Kvôli tomu, že sa nechcel venovať ani jednej z profesií, ktoré vyštudoval, ho otec vydedil a nasledujúcich desať rokov žil bohémskym štýlom života. V 40. rokoch 18. storočia napísal veľa jeho najznámejších kníh, vrátane románu z roku 1748 Indiskrétne klenoty.
V roku 1742 sa spriatelil so Jeanom-Jacquesom Rousseauom, ktorého stretol počas sledovanie šachu a pitia kávy v Café de la Régence. V roku 1743 si ešte viac odcudzil svojho otca tým, že si zobral za ženu Antoinette Champion (1710-1796), zbožnú rímskokatolíčku. Pár bol považovaný za nevhodný kvôli nízkemu spoločenskému postaveniu Antoinette, jej slabému vzdelaniu, stavu bez otca a nedostatku majetku. Bola o približne tri roky staršia od Diderota. V októbri 1743 splodili ich prvé dieťa, dievča. Jej meno bolo Angélique, pomenovaná po Diderotovej mŕtvej mame a sestre. Smrť jeho sestry, mníšky, v kláštore asi ovplyvnilo jeho názor na náboženstvo. Je predpokladané, že ona bola jeho inšpiráciou na napísanie románu Mníška, v ktorom znázorňuje ženu, ktorá je nútená vstúpiť do kláštora, kde trpí v rukách ostatných mníšok.
Diderot väčšinu jeho kariéry zápasil s financiami a získal veľmi málo uznania za jeho zásluhy, vrátane členstva vo Francúzskej akadémii. Jeho bohatstvo sa podstatne polepšilo v roku 1766, keď Katarína II., ktorá počula o jeho problémoch s majetkom, mu zaplatila 50 000 frankov, aby sa stal jej knihovníkom. V tejto pozícii zostal dokonca jeho života a zostal pár mesiacov v Svätopeterskej pevnosti v Petrohrade v rokoch 1773 a 1774.
Filozofické dielo
Diderot vytvoril filozofiu prírody, v ktorej sa prejavuje jeho zmysel pre konkrétne javy a experimentálne bádanie. S tým súvisí jeho záujem o biologické vedy – až do tej miery, že matematika uňho stráca prvoradé postavenie, ktoré mala u Reného Descarta.
Diderot bol spočiatku deista, nakoniec však vyznáva materialistický monizmus, podľa ktorého jednota hmoty spočíva v kontinuite, ktorá spája najjednoduchšie spôsoby existencie s najzložitejšími.
V roku 1751 Diderot spoluvytvoril so Jeanom Le Rond d'Alembertom Encyclopédie ou Dictionnaire raisonné des sciences, des arts et des métiers. Bola to prvá encyklopédia, ktorá obsahovala články od mnohých prispievateľov a bola prvá, ktorá opísala mechanické umenie. Jej svetský charakter, ktorý zahrňoval skeptické články o Ježišových zázrakoch, nahneval aj náboženské aj vládne orgány; v roku 1758 bola zakázaná katolíckou cirkvou a v roku 1759 aj francúzskou vládou, ale tento zákaz nebol striktne presadzovaný. Mnoho z pôvodných prispievateľov odišlo z tohto projektu ako výsledok všetkých jeho kontroverzií a niektorí boli dokonca uväznení. d'Alembert odišiel v roku 1759, čím spravil Diderota jediným redaktorom. Diderot sa taktiež stal jej hlavným redaktorom s okolo 7 000 článkami. Pokračoval s týmto projektom až do roku 1765. Koncom jeho angažovania v jej písaní bol čoraz viac zúfalý a cítil, že celý tento projekt bol strata času. Napriek tomu je Encyclopédie ou Dictionnaire raisonné des sciences, des arts et des métiers považovaná za jedného z predchodcov Francúzskej revolúcie.
Diderotova reputácia v literatúre spočívala hlavne na jeho hrách a jeho účasti na vytvorení Encyclopédie. Mnoho z jeho diel, vrátane diel Jakub fatalista, Rameauov synovec, Hercov paradox a D'Alembertov sen, bolo vydaných až po jeho smrti.
Dielo (v prekladoch)
- Setkání s filozofem (Výbor z díla). Praha : Mladá fronta, 1984. 192 s.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Denis Diderot
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Denis Diderot
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Denis Diderot na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk