A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Stolový počítač (iné názvy: stolný počítač, desktopový počítač, desktop) je klasický stolný počítač, tak ako ho väčšina používateľov pozná. Táto skratka pochádza z angličtiny a dá sa voľne preložiť ako "na stole".
Pod týmto pojmom sa väčšinou rozumie klasické PC, ktoré je možné samostatne používať. Nie je nutné ho napojiť do systému strediskových počítačov. Hlavné použitie tohto termínu je pre rozlíšenie jednotlivých typov počítačov - laptop, PDA a desktop, čo sú najčastejšie kategórie, do ktorých sa počítače rozdeľujú.
Desktopy patria medzi najrozšírenejší typ počítačov a sú používané v školách, pre prácu, ale aj pre zábavu. Najčastejšie na nich používatelia vytvárajú textové dokumenty, upravujú fotografie a používajú na vzájomnú komunikáciu cez internetovú sieť. Desktopy sú modulárne, je možné ich veľmi jednoducho vylepšovať a prestavovať.
História
1977-1982
Prvé desktopové počítače sa začali vyrábať v neskorých 70. a 80. rokoch, pretože vtedy ešte neboli žiadne PDA ani laptopy. Prvým masovo rozšíreným a úspešným desktopom bol počítač Apple II, ktorý v roku 1977 predstavila firma Apple Computer. V roku 1982 bol predstavený prvý počítač typu "IBM kompatibilný", s procesorom Intel 8086 a architektúrou x86, ku ktorej je (aj cez veľa ďalších inovácií) zachovávaná spätná kompatibilita doteraz.
80. roky
Spolu s desktopmi súperili rôzne koncepty počítačov. V 80. rokoch to boli 8 bitové herné počítače (typu Atari 800, ZX Spectrum, Commodore 64), ktoré nemali zvláštnu skriňu a potrebnú elektroniku schovávali pod klávesnicou; na prelome 80. a 90. rokov ich postupne vystriedali 16 bitové počítače (napr. Atari 130, Amiga 500/1200).
Otvorený koncept
Tieto 8 a 16 bitové počítače (rovnako ako počítače Apple) boli spravidla vyrábané centrálne jednou firmou, naopak osobné počítače (pri ktorých desktopová podoba prevládala) ponúkli otvorený koncept. Vznikli štandardizované sloty a rozhrania, do ktorých mohli byť vložené iné ako originálne komponenty. Desktopový počítač sa stal konfigurovateľnou "skladačkou", v ktorej sa dalo vymeniť takmer všetko, od zdroja, počítačovej skrine, základnej dosky, chladenia, procesora a koprocesora, pamäte, rozširujúcich kariet až po periférne zariadenia. Vznikli tak príležitosti pre veľa ďalších výrobcov počítačových komponentov a doplnkov a spolu s tým rástol aj počítačový priemysel. Táto otvorená stratégia sa nakoniec ukázala úspešnejšia ako centralizovaná výroba počítača jednou spoločnosťou od začiatku až do konca, a desktop tak úspešne prežil éru 80. a 90. rokov.
90. roky
V polovici 90. rokov sa konala druhá éra rozšírenia desktopových počítačov, vďaka masovej marketingovej kampani o ich multimediálnych možnostiach. Druhá polovica 90. rokov potom bola v znamení neustáleho zvyšovania výkonu procesorov a grafickej karty, spolu s inováciami v multimediálnych rozšíreniach inštrukčnej sady hociktorého novo uvedeného procesora.
21. storočie
Od konca 90. rokov, spolu s ďalšou miniaturizáciou, výrazne vzrástla výroba laptopov a v 1. dekáde 21. storočia silnela potreba aj móda byť "mobilný" a "bezdrôtový". V treťom kvartáli roku 2008 predaj laptopov prekonal predaj desktopov[1] a približne v rovnakej dobe nastúpili netbooky, tablet PC, APU a ďalšie globálne trendy - napr. hybridné zariadenie kombinujúce počítač s mobilným telefónom alebo možnosťami GPS, spolu s mobilitou tendencia znížiť TDP, byť ekologickejšie atď. Desktopy sú teda teraz zanechané v kvantitatívnej menšine, ale stále majú svoje miesto v podobe serverov a pracovných staníc v profesionálnych pracoviskách.
Referencie
Pozri aj
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Desktop na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk