A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Edwin Powell Hubble | |
americký astronóm | |
Dielo | |
---|---|
Alma mater | University of Chicago |
Osobné informácie | |
Narodenie | 20. november 1889 Marshfield, Missouri, USA |
Úmrtie | 28. september 1953 (63 rokov) San Marino, Kalifornia, USA |
Podpis | |
Odkazy | |
Projekt Guttenberg | Edwin Hubble (plné texty diel autora) |
Edwin Hubble (multimediálne súbory na commons) | |
Edwin Powell Hubble (* 20. november 1889, Marshfield, Missouri, USA – † 28. september 1953, San Marino, Kalifornia)[1] bol americký astronóm, ktorý študoval galaxie. Dokázal, že galaxie sú samostatné hviezdne sústavy podobné Mliečnej ceste. Medzi jeho najväčšie objavy patrí vzťah medzi rýchlosťou rozpínania galaxií a ich vzdialenosťou (Hubblov zákon). Po ňom sú pomenované Hubblov teleskop, Hubblova konštanta, Hubblov vzťah a iné.[1]
Život
Prvé roky svojho života strávil v Marshfielde, ale roku 1898 sa rodina rozhodla, že sa presťahuje do Chicaga, kde začal mladý Edwin dochádzať na strednú školu. V mladosti vynikal Edwin športovým nadaním, čo sa prejavilo napríklad tým, že vytvoril na Illinoiskej štátnej škole rekord v skoku do výšky. Pri ďalšom štúdiu na Chicagskej univerzite sa prepracoval až do základného basketbalového tímu, čo mu potom pomohlo získať štipendium na britskom Oxforde, kde začal študovať právo, literatúru a španielčinu. Netrvalo však dlho a Edwin sa rozhodol vrátiť naspäť do Spojených štátov a začal postgraduálne študovať astronómiu na observatóriu Yerkers vo Wisconsine.
V roku 1919, po návrate z 1. svetovej vojny, začal pracovať v známej hvezdárni Mount Wilson (postavenej roku 1918 pri Pasadene v Kalifornii), vybavenej najlepším teleskopom s priemerom 2,5 metrov.
Hubble objavil členenie galaxií a dokázal rozpínanie vesmíru.
Objavom guľových hviezdokôp v galaxiách roku 1934 dokázal Hubble podobnosť medzi špirálovitými galaxiami a našou hviezdnou sústavou, čím prvýkrát v histórii dal našej Galaxii (Mliečnej ceste) presnejší tvar.
Svoju prácu zhrnul v publikácii Sféra hmlovín (The Realm of the Nebulae), ktorá vyšla v roku 1936. Táto práca sa stala veľmi úspešnou a Hubbla vyniesla do sveta významných kalifornských celebrít. Počas svojho života sa tak stretol napríklad aj s Charlie Chaplinom, s ktorým nadviazal priateľstvo. K jeho ďalším životným dielam patrí aj spoluúčasť na navrhovaní obrieho teleskopu Hale na observatóriu v Mount Palomare. Počas 2. svetovej vojny sa v roku 1943 dočasne ujal vedenia armádneho balistického výskumu.
Hoci Hubble urobil prevratné objavy, najvyššie ocenenie vedcov Nobelova cena mu unikla, keďže v čase jeho objavu neexistovala zvláštna cena za astronómiu, ktorú neskôr Nobelov výbor priradil k fyzike.
Zomrel v Kalifornii 28. augusta 1953.
Klasifikácia galaxií
Na začiatku 20. storočia hral Edwin kľúčovú úlohu pri pochopení, čo sú galaxie, ako vyzerajú a pri vzniku ich členenia. Vo vtedajšej dobe sa vedelo, že niektoré špirálovité hmloviny obsahujú samostatné hviezdy, ale nevládla zhoda, aký význam pozorovanie presne má a nikto vtedy ešte nepredpokladal existenciu galaxií. Boli rozpory, či ide o hviezdy v našej Galaxii (Mliečnej ceste), ktorá sa nachádza po celej nočnej oblohe, alebo či nejde o vesmírne ostrovčeky, ktoré poznáme pod pojmom galaxie, tak ďaleké, že u nich iba ťažko možno pozorovať jednotlivé hviezdy.
V roku 1924 Hubble zmeral vzdialenosť hmloviny v Androméde, čím potvrdil svoju domnienku, že sa vesmír rozkladá všade okolo, a že nekončí s hranicami našej Galaxie. Správne potom vyvodil záver, že hmlovina v Andromede je samostatná galaxia podobná tej našej. V priebehu ďalších pozorovaní iných galaxií objavil Hubble, že všetky galaxie nevyzerajú rovnako, ale že sa výzorom odlišujú, čo mu dalo podnet na vypracovanie prvej použiteľnej klasifikácie galaxií. Stalo sa tak roku 1925 a používa sa dodnes. Galaxie rozdelil na špirálovité, eliptické, šošovkovité a nepravidelné.
Dôkaz rozpínania vesmíru, Dopplerov jav
V priebehu pozorovania vzdialených galaxií si ako prvý Vesto Slipher a po ňom Milton Humason a Edwin Hubble všimli vysokú rýchlosť ich vzďaľovania od Zeme. Na základe týchto meraní rýchlosti vzďaľovania špirálovitých galaxií a na základe rôznych odhadov skutočnej vzdialenosti uvedených sústav dospel potom Hubble k jednému z najdôležitejších objavov 20. storočia. Hubble ako prvý zostrojil diagram, v ktorom zakreslil rýchlosti vzďaľovania sa galaxií (odmerané z červeného posunu hviezd – Dopplerov jav) a na druhej osi potom zakreslil vzdialenosti pozorovaných galaxií. Tu spozoroval, že medzi oboma veličinami existuje úplne jednoznačný vzťah, a to taký, že galaxia dvakrát vzdialenejšia má aj dvakrát väčší červený posun. Pre laika tento odvodený vzťah asi nemá veľký význam, ale to sa asi zmení, keď to preložíme do normálneho jazyka. Hubble týmto objavom zistil, že sa vesmír rozpína! Teraz je tento vzťah pomenovaný na jeho počesť, a tak sa môžeme v literatúre stretnúť s Hubblovým vzťahom, či s Hubblovou konštantou (s ktorej určovaním sú dosť veľké problémy), ktorá vyjadruje rýchlosť rozpínania vesmíru.
Stručne povedané, Hubble objavil to, že čím sú galaxie od Zeme vzdialenejšie, tým sa od nej rýchlejšie vzďaľujú. Za pomoci využitia všeobecnej teórie relativity od Alberta Einsteina z roku 1915, ktorú Hubble svojím pozorovaním potvrdil, bol už iba malý krôčik k vysloveniu a sformulovaniu novej prevratnej myšlienky, ktorou sa stalo odvodenie vzniku vesmíru. (Lenže nič nie je také jednoduché ako sa to zdá. Prvý raz myšlienku vzniku vesmíru definoval ruský matematik a kozmológ Alexandr Alexandrovič Fridman na základe výpočtov, ktoré vychádzali zo všeobecnej teórie relativity, a to už medzi rokmi 1922 až 1924. Fridman predpovedal nestacionárne modely vesmíru. Nezávisle od neho urobil podobný objav belgický astrofyzik a kňaz Georges Lemaître, ktorý ich navyše obohatil o poznatky expanzie vesmíru a predpovedal „horúci“ počiatok vesmíru. Všetko vyústilo v roku 1948, kedy americký fyzik ukrajinského pôvodu George Anthony Gamow publikoval teóriu počiatku vývoja vesmíru mohutnou explóziou, pre ktorú sa vžil názov Veľký tresk (angl. Big Bang).
Hubblov teleskop
Meno Hubble sa dostalo do povedomia verejnosti hlavne kvôli teleskopu umiestnenému na obežnej dráhe okolo Zeme. Pretože je umiestnený mimo zemskej atmosféry, získava ostrejšie obrázky veľmi slabých a matných objektov ako ďalekohľady na zemskom povrchu. Na počesť tohto veľkého muža nesie teleskop jeho meno – Hubblov vesmírny teleskop. Od svojho vypustenia v roku 1990 sa stal jedným z najdôležitejších ďalekohľadov v dejinách astronómie. Je zodpovedný za mnoho priekopníckych objavov a pomohol astronómom lepšie pochopiť základné problémy astrofyziky. Pomocou ďalekohľadu sa podarilo získať niekoľko snímkov, tzv. Hubblových hlbokých polí (Hubble ultra deep fields), tých najvzdialenejších objektov vo vesmíre.
Referencie
- ↑ a b Edwin Hubble. In: Encyclopædia Britannica . Encyclopædia Britannica, 1998-07-20, . Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Edwin Hubble
Externé odkazy
- Biografia (po anglicky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk