A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Einsteinov prstenec v astronómii predstavuje kruhovú deformáciu svetla zo zdroja (galaxia alebo hviezda) vďaka gravitačnej šošovke, ktorú tvorí objekt s veľmi veľkou hmotnosťou (iná galaxia alebo čierna diera).[1] Tento jav nastáva keď sa gravitačná šošovka nachádza na spojnici medzi zdrojom svetla a pozorovateľom. Prvý úplný Einsteinov prstenec, označený ako B1938+666, bol objavený vďaka spolupráci astronómov z Michiganskej univerzity a tímom NASA Hubble Space Telescope v roku 1998.[2]
Úvod
Gravitačnú šošovku predpovedala Einsteinova všeobecná teória relativity. Svetlo zo zdroja sa nešíri priamočiaro (v troch rozmeroch), ale po trajektórii časopriestoru zakriveného prítomnosťou veľmi hmotného objektu. Einsteinov prstenec predstavuje špciálny prípad gravitačnej šošovky, spôsobovaný presným zarovnaním zdroja, šošovky a pozorovateľa, čo spôsobí symetriu v okolí šošovky a vytvorí prstencovú štruktúru.
Veľkosť Einsteinovho prstenca je daná Einsteinovým polomerom. V radiánoch daná vzťahom
kde
- je gravitačná konštanta,
- je hmotnosť šošovky,
- je rýchlosť svetla,
- je uhlová vzdialenosť šošovky,
- je uhlová vzdialenosť zdroja, a
- je uhlová vzdialenosť medzi šošovkou a zdrojom.
Poznámka: Pri kozmologických vzdialenostiach vo všeobecnosti platí .
História
Zakrivenie svetla gravitačným objektom predpokladal Einstein v roku 1912, krátko pred publikovaním Všeobecnej teórie relativity v roku 1916. Prstencový efekt v akademickej literatúre prvýkrát spomenul v roku 1924 Orest Chwolson. Albert Einstein sa k tomuto efektu vyjadril v roku 1936 po výzve českého inžiniera R. W. Mandla a uviedol: „Samozrejme neexistuje takmer žiadna šanca pozorovať tento jav priamo. Po prvé, sotva sa niekedy dostatočne priblížime takejto centrálnej línii. Po druhé, uhol β je mimo rozlišovacích schopností našich nástrojov.“[3]
V tomto vyjadrení β predstavuj Einsteinov polomer v súčasnosti označovaný ako (pozri vyššie). Einstein zvažoval šancu pozorovať Einsteinove prstence tvorené iba hviezdami a tá je nízka. Šanca pozorovať prstence tvorené väčšími šošovkami ako galaxie a čierne diery je vyššia, pretože uhlová veľkosť prstencov sa zväčšuje s hmotnosťou šošovky.
Známe Einsteinove prstence
V súčasnosti sú známe stovky gravitačných šošoviek. Zhruba pol tucta z nich sú čiastočné Einsteinove prstence s priemerom do jednej arcsekundy, pretože buď rozloženie hmotnosti šošovky nie je dokonale osovo symetrické, alebo zdroj, šošovka a pozorovateľ nie sú v dokonalej rovine. Zatiaľ sme nepozorovali dokonalý Einsteinov prstenec. Väčšinu prstencov pozorovali v rádiovom spektre.
Referencie
- ↑ Súpis termínov z astronómie. Kultúra slova (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Matica Slovenská), 2014, roč. 48, čís. 2, s. 78. Dostupné online . ISSN 0023-5202.
- ↑ BROWNE, Malcolm W.. 'Einstein Ring' Caused by Space Warping Is Found. The New York Times, 1998-03-31. Dostupné online .
- ↑ časopis Science číslo 84, s. 506, 1936
Pozri aj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk