A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
- Ekonómia môže znamenať aj hospodárnosť, ekonomickosť.
Ekonómia alebo národohospodárska náuka alebo národné hospodárstvo je ekonomická veda, ktorá skúma na základe čoho a akým spôsobom spoločnosť rieši problém vzácnosti zdrojov. Skúma aj ekonomické vzťahy vznikajúce medzi subjektami, vyslovuje prognózy a formuluje ekonomické zákony, a to prevažne na základe metriky.
V tradičnom stredoeurópskom delení sa rozlišuje ekonómia (národohospodárska náuka) a podniková ekonomika (podnikovohospodárska náuka). Niekedy (najmä v anglosaských krajinách a za socializmu aj na Slovensku) sa pod termín ekonómia však zaraďuje aj podniková ekonomika a termín ekonómia potom viac-menej splýva s termínom ekonomické vedy.
Názov
Výraz ekonómia sa vo vyššie uvedenom zmysle používa prakticky až od začiatku 20. storočia, podrobnosti pozri v článku politická ekonómia.
Slovo ekonómia pochádza z gréckeho lat. oeconomia ("patričné zadelenie/hospodárnosť, úspornosť"), ktoré pochádza z gréckeho slova oikonomia ("vedenie domácnosti, správa"), ktoré vzniklo zo slov oikos ("dom, hospodárstvo") a nomos ("pravidlo, zákon").
Delenie [1]1" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť | upraviť zdroj
Ekonómia sa najčastejšie delí na nasledujúce disciplíny:
- národohospodárska teória:
- finančná veda (t. j. verejné financie) – niekedy zaraďované pod makroekonómiu
- všeobecná hospodárska politika (ako teória) – niekedy zaraďované pod makroekonómiu
- hospodárska štatistika
- ekonometria
- hospodárske dejiny
- hospodárska geografia
- poisťovníctvo
Ekonómia (najmä národohospodárska teória) sa alternatívne delí na:
Charakteristikaupraviť | upraviť zdroj
Ekonómia je veda o tom, ako spoločnosť využíva vzácne prírodné a umelé zdroje na výrobu užitočných produktov a ako ich rozdeľuje medzi rozličné skupiny ľudí či jednotlivcov. Jednoduchšie povedané je vedou o voľbe, ako ľudia vyrábajú, ako sa výrobky rozdeľujú, ako sa tovar dostáva k spotrebiteľovi a ako sa produkty spotrebúvajú.
Základné funkcie ekonómie ako vedy:
- poznávacia – skúma ekonomické javy a procesy, usiluje sa ich vysvetliť
- praktická – ovplyvňuje konanie ekonomických subjektov, lebo poznatky sa stávajú základom pre praktické konanie ekonomických subjektov
- metodologická – tvorí teoretický základ odvetvových a prierezových ekonomík, dejín ekonomických teórií a dejín národného hospodárstva
Tri základné otázky ekonómieupraviť | upraviť zdroj
Z koncepcií vzácnosti a alternatívnych nákladov (oportunity costs) vyplýva nutnosť robiť rozhodnutia. Každá spoločnosť musí riešiť tri základné ekonomické problémy (známe aj ako triáda otázok alebo problémy ekonomík):
- Čo (a koľko) vyrábať?
- Ako vyrábať?
- Pre koho vyrábať?
Pritom základnými kategóriami, z ktorých sa vychádza sú:
- input – vstupy do výroby (výrobné zdroje), je to všetko čo vstupuje do výrobného procesu. Spravidla nevstupuje len jeden zdroj, ale kombinácia zdrojov.
- output – výstup (výsledok ekonomickej činnosti), užitočné statky, služby. Buď sa okamžite spotrebujú alebo sa použijú na ďalšiu výrobu (kapitálové statky).
Spôsob, akým spoločnosť vyrieši tieto otázky určuje, aký má ekonomický systém (trhová ekonomika, zmiešaná ekonomika atď.)
Dejiny ekonomického mysleniaupraviť | upraviť zdroj
Hlavné školy ekonomického myslenia, ktoré vznikli v západnej kultúrnej sfére, boli chronologicky:
- starogrécka ekonómia (starovek)
- starorímska ekonómia (starovek)
- scholastická ekonómia (stredovek)
- merkantilizmus a kameralizmus (od 16. stor. do 18./19. stor.)
- socializmus (od 16. stor.)
- fyziokratizmus (koniec 18. stor.)
- klasická ekonómia (koniec 18. stor. až 1870; ale smery neoricardiánstvo a maltuzianizmus pretrvali dodnes)
- neoklasická ekonómia:
- pôvodná neoklasická ekonómia (od cca 1870 do cca 1940) – t. j. cambridgeská škola, lausannská škola, ako aj americkí a švédski predkeynesovskí neoklasici
- rakúska škola (od cca 1870)
- ordoliberalizmus (30. – 60. roky 20. stor.)
- škola verejnej voľby (od cca 50. rokov 20. stor.)
- nová inštitucionálna ekonómia (od cca 50. rokov 20. stor.)
- monetarizmus (od 50. rokov 20 stor., prípadne aj skôr)
- nová klasická ekonómia – t. j. škola racionálnych očakávaní a škola reálneho hospodárskeho cyklu (od 70. rokov 20. stor.)
- škola strany ponuky (od 80. rokov 20. stor.)
- marxizmus (od polovice 19. stor.)
- historická škola (od polovice 19. stor. do polovice 20. storočia) a americký inštitucionalizmus (od konca 19. stor.)
- keynesovstvo:
- Keynesova teória (1936)
- stará neoklasická syntéza (40. až 70. roky 20. stor.)
- teória nerovnováhy (60. až 70. roky 20. stor.)
- postkeynesovstvo (od 50. rokov 20. stor., prípadne už skôr)
- nové keynesovstvo a nová neoklasická syntéza (od 80. rokov 20. stor.)
Všetky články a skupiny článkov k ekonómii vo Wikipédiiupraviť | upraviť zdroj
Pozri:Kategória:Ekonómia
Referencieupraviť | upraviť zdroj
Pozri ajupraviť | upraviť zdroj
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ekonómia
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk