A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
V atómovej fyzike a kvantovej chémii opisuje elektrónová konfigurácia rozmiestnenie elektrónov atómu, molekuly alebo inej fyzickej štruktúry v atómovom alebo molekulovom orbitáli. Napríklad, elektrónová konfigurácia neónového atómu je 1s² 2s² 2p⁶.
Kvantové čísla
Stav elektrónu v atóme opisujú štyri kvantové čísla. Prvé tri čísla sú celé a opisujú vlastnosti príslušného atómového orbitálu.
Kvantové číslo | Značka | Rozsah | Popis |
---|---|---|---|
Hlavné kvantové číslo | n | len prirodzené čísla, 1 a viac | určuje energiu orbitálu, tiež popisuje vzdialenosť orbitálu od atomového jádra |
Vedlejšie kvantové číslo | l | celočíselné, 0 až n−1 | orbitálny moment hybnosti elektrónu, ktorým určuje tvar atomového orbitálu |
Magnetické kvantové číslo | m | celočíselné, −l až +l | magnetický moment hybnosti elektrónu, popisuje priestorovú orientáciu atomového orbitálu |
Spinové kvantové číslo | s | +½ alebo −½ | Spin je vnútorná vlastnosť elektrónu a je nezávislá na predchádzajúcich kvantových číslach, určuje "rotáciu" elektrónu |
Periódy
Periodická tabuľka prvkov je rozdelená do vodorovných radov a zvislých stĺpcov. Vodorovné rady sa nazývajú periódy, zvislé stĺpce sa nazývajú skupiny. Periódy súvisia s polohou daného prvku v periodickej tabuľke a s jeho chemickými vlastnosťami. Poradové číslo periódy je totožné s hlavným kvantovým číslom poslednej obsadzovanej vrstvy.
Prvá perióda
Prvá perióda (n = 1) sa označuje písmenom K. V prvej perióde sa nachádzajú dva prvky – vodík a hélium, pretože hlavnému kvantovému číslu n = 1 pripadá jediná hodnota vedľajšieho kvantového čísla l (l = 0). Z toho vyplýva, že prvá vrstva elektrónového obalu obsahuje iba jeden orbitál typu s. K jeho úplnému obsadeniu sú potrebné 2 elektróny.
Druhá perióda
Druhá perióda (n = 2) sa označuje veľkým písmenom L. Táto perióda obsahuje celkovo osem prvkov. Tieto prvky majú úplne zaplnenú prvú vrstvu (2 elektróny v orbitály 1s). Ostavajúce elektróny a ich obaly sa nachádzajú v orbitáloch poslednej (v tomto prípade v druhej) vrstvy. Lítium a berýlium majú svoje elektróny v orbitále 2s, ostávajúcich šesť prvkov (B, C, N, O, F, Ne) doplňuje elektróny aj do orbitálu 2p, ktoré majú v porovnaní s orbitálom 2s vyššiu energiu.
Tretia perióda
Tretia perióda (n = 3) sa označuje veľkým písmenom M. Atómy prvkov tretej periódy majú svoje elektróny v orbitáloch 1s, 2s, 2p, 3s a 3p. Najvyššiu energiu majú orbitály 3p, ktoré sú spoločné s orbitálmi 3s súčasťou tretej vrstvy elektrónového obalu.
Štvrtá perióda
Štvrtá perióda (n = 4) sa označuje veľkým písmenom N. V štvrtej perióde je situácia zložitejšia. Elektróny draslíku a vápniku zapĺňajú orbitál 4s, ktorý je súčasťou poslednej (štvrtej) vrstvy elekrónového obalu. Potom nasleduje desať prvkov (od skandia až po zinok), ktorého elektróny vstupujú do orbitálu 3d.
Ďalšie periódy
V súčasnom stave má periodická tabuľka celkom 7 periód. Piata perióda sa označuj veľkým písmenom O, šiesta veľkým písmenom P a siedma veľkým písmenom Q. Piata perióda vyzerá obdobne ako štvrtá, v šiestej perióda sa pred zaplnením d-orbitálov zapĺňajú najprv f-orbitály.
Elektrónová
vrstva |
Typ
orbitálov |
Počet
orbitálov |
Maximálny
počet elektrónov v orbitáloch |
Symbol
zaplnených orbitálov |
Maximálny
počet elektrónov vo vrstve | |
---|---|---|---|---|---|---|
1 | K | 1s | 1 | 2 | 1s2 | 2 |
2 | L | 2s
2p |
1
3 |
2
6 |
2s2
2p6 |
8 |
3 | M | 3s
3p 3d |
1
3 5 |
2
6 10 |
3s2
3p6 3d10 |
18 |
4 | N | 4s
4p 4d 4f |
1
3 5 7 |
2
6 10 14 |
4s2
4p6 3d10 4f14 |
32 |
Orbitály
V skratke, je orbitál priestor, v ktorom sa vyskytuje elektrón v atóme. Poznáme 4 základne typy orbitálov:
Orbitál s
Orbitál s je najzákladnejší typ orbitálu. Vyskytuje sa vo všetkých elektrónových vrstvách vo všetkých prvkoch. Má guľovito symetrický tvar. Jeho polomer a energia narastájú s narastajúcim číslom elektrónovej vrstvy. Maximálne môže obsahovať 2 elektróny. Orbitál s má vedľajšie kvantové číslo 0.
Orbitál p
Orbitál p má tvar priestorovej osmičky. Začína sa vyskytovať sa od druhej sféry L, na prvej vrstve K sa tento orbitál nevyskytuje. Sú navzájom na seba kolmé a sú energeticky rovnocenné. V orbitále p sa môže vyskytovať najviac 6 elektrónov. Vedľajšie kvantové číslo pre orbitál p je 1.
Orbitál d
Orbitál d sa začína nachádzať od tretej vrstvy M. Štyri majú tvar priestorového štvorlístka a jeden má tvar priestorovej osmičky s prstencom. Ako pri orbitály p sú orbitály v rovnakej vrstve energeticky rovnocenné. Môže sa v ňom nachádzať až 10 elektrónov.
Orbitál f
Orbitál f má priestorovo zložitejšie tvary. Môže sa v ňom nachádzať až 14 elektrónov. Začína sa od štvrtej vrstvy a na jednej sfére sú energeticky rovnako nabité.[1]
Vrstva | Označenie
orbitálu s |
Označenie
orbitálu p |
Označenie
orbitálu d |
Označenie
orbitálu f |
---|---|---|---|---|
K | 1s | 1p | 1d | 1f |
L | 2s | 2p | 2d | 2f |
M | 3s | 3p | 3d | 3f |
N | 4s | 4p | 4d | 4f |
O | 5s | 5p | 5d | 5f |
P | 6s | 6p | 6d | 6f |
Pravidlá zaplňovania orbitálov elektrónmi
Poznáme 3 princípy, ktoré opisujú, akým spôsobom je elektrónový obal zaplňaný elektrónmi: výstavbový princíp, Pauliho princíp a Hundovo pravidlo.
Výstavbový princíp
Orbitály s nižšou energiou sa zaplnia elektrónmi skôr ako orbitály s vyššou energiou. Energia orbitálu sa zvyšuje s rastúcou hodnotou súčtu hlavného (n) a vedľajšieho kvantového čísla (l). Ak majú dva rôzne orbitály rovnaký súčet n + l, potom je rozhodujúca hodnota hlavného kvantového čísla. Orbitál, ktorého hodnota n je menšia, má nižšiu energiu, a preto sa zaplní elektrónmi rýchlejšie.
1s | 2s | 2p | 3s | 3p | 4s | 3d | 4p | 5s | 4d | 5p | 6s | 4f | 5d | 6p |
Pauliho princíp
V každom orbitáli môžu byť najviac dva elektróny, ktoré sa líšia spinovým kvantovým číslom.
Hundovo pravidlo
Hundovo pravidlo sa niekedy označuje i ako pravidlo maximálnej multiplicity. Hundových pravidiel je v skutočnosti viac, ich záverom ale je, že orbitály s rovnakou energiou sa obsadzujú najskôr každý po jednom elektróne.
Znázorňovanie orbitálov
Znázorňovanie orbitálov pomocou priestorových tvarov je veľmi zdĺhavé a graficky náročné. Preto boli zavedené nasledujúce postupy:
Zápis orbitálu pomocou vedľajšieho a hlavného čísla
Jednotlivé orbitály je možné zapísať pomocou hlavného a vedľajšieho kvantového čísla. Hlavné kvantové číslo sa zapisuje pomocou veľkého arabského čísla za ktorým nasleduje malé písmenko, ktoré opisuje typ orbitálu (s, p, d, f), určený je pomocou vedľajšieho kvantového čísla l. Počet elektrónov v orbitáloch sa zapisuje pomocou exponentu.[2]
typ orbitálu | s | p | d | f |
---|---|---|---|---|
vedlajšie kvantové číslo I | 0 | 1 | 2 | 3 |
Zápis orbitálu pomocou rámčekov
V znázorňovaní orbitálov pomocou rámčekov sa všetky orbitály znázorňujú rovnako veľkými rámčekmi.
Jednotlivé elektróny sa znázorňujú pomocou šípiek:
Znázornenie 1 elektrónu sa značí 1 šípkou:
Znázornenie 2 elektrónov sa značí dvom šípkami:
Referencie
- ↑ ŠIS chémia - Učebné texty - Atóm a jeho zloženie . kekule.science.upjs.sk, . Dostupné online.
- ↑ Aleš Mareček – Jaroslav Honza: Chemie pro čtyrletá gymnázia, Nakladatelství Olomouc 1988, ISBN 80-7182-055-5
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk