A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Myslíme si, že téma tohto článku je pre encyklopédiu dôležitá. Článok je však zatiaľ príliš krátky. Pozrite si prosím, stručnú príručku, odporúčanie načo dbať v prvom článku a tému zmeňte alebo doplňte. |
Elektrónový mikroskop je mikroskop, ktorý zobrazuje povrch alebo vnútornú štruktúru vzorky pomocou elektrónov.
Pracuje podobne ako klasický optický mikroskop, ktorý ale používa na zobrazenie fotóny (viditeľné svetlo). V elektrónovom mikroskope je prúd elektrónov usmernený a zaostrený na zobrazovaný objekt sústavou elektromagnetických a elektrostatických "šošoviek", ktoré nahrádzajú optické hranoly a šošovky.
Elektromagnetická "šošovka" je v princípe cievka, ktorej magnetické pole pomocou Lorentzovej sily ohýba a usmerňuje lúč elektrónov. Elektrostatická šošovka je zariadenie, ktoré na základe Coulombovho zákona dokáže usmerňovať tok elektricky nabitých častíc.
Jedným zo základných parametrov všetkých mikroskopov je ich rozlišovacia schopnosť. Rozlišovacia schopnosť mikroskopu je úmerná vlnovej dĺžke pozorovaného žiarenia. Elektróny majú ale približne 100 000 × kratšiu vlnovú dĺžku ako majú fotóny viditeľného svetla, a preto má elektrónový mikroskop omnoho vyššiu rozlišovaciu schopnosť (0,05 nm) ako majú optické prístroje (okolo 200 nm). Zväčšenie špičkových mikroskopov dosahuje až 10 000 000 ×.
Elektrónové mikroskopy umožňujú skúmať anorganické aj organické vzorky. Sú schopné identifikovať atómy, merať elektrické, fyzikálne a chemické vlastnosti materiálov, ale neumožňujú pozorovať procesy v živých bunkách.
História
Prvý prototyp elektrónového mikroskopu bol vytvorený v roku 1931 nemeckými inžiniermi Ernstom Ruskom a Maxom Knollom. Napriek tomu, že tento prístroj zväčšoval pôvodne len štyristokrát, bol prvým, ktorý predstavoval princípy elektrónového mikroskopu. O dva roky neskôr Ruska postavil elektrónový mikroskop, ktorý presiahol najlepšie možné rozlíšenie optického mikroskopu.[1]
Reinhold Rudenberg, vedecký vedúci spoločnosti Siemens dal v roku 1931 patentovať elektrónový mikroskop, hnaný rodinnou chorobou, so zámerom pozorovať vírusové častice poliomyelitisu. V roku 1937 začal Siemens finančne podporovať Rusku a Bodo von Borriesa vo vyvíjaní elektrónového mikroskopu. Siemens taktiež zamestnal Ruskovho brata Helmuta na rozvoj aplikácií, najmä na prácu s biologickými vzorkami.[1][2]
V tom istom desaťročí Manfred von Ardenne vytvoril riadkovací elektrónový mikroskop a taktiež univerzálny elektrónový mikroskop.[3]
Siemens vyprodukoval prvý komerčný transmisný elektrónový mikroskop (TEM) v roku 1939, ale prvý použiteľný elektrónový mikroskop bol postavený v roku 1938 Elim Franklinom Burtonom a študentmi Cecil Hallovou, Jamesom Hillierom a Albertom Prebusom na Torontskej univerzite.[4]
Hoci moderné elektrónové mikroskopy dosahujú až dvojmiliónového zväčšenia, sú stále založené na Ruskovom princípe. Elektrónový mikroskop je dôležitou súčasťou mnohých laboratórií.Výskumníci ich používajú na pozorovanie biologických materiálov ako napríklad mikroorganizmov a buniek, široké spektrum veľkých molekúl, vzoriek lekárskej biopsie, kovové a kryštalické štruktúry a charakteristiky rôznych povrchov a nových materiálov. Elektrónový mikroskop je taktiež využívaný na overovanie kvality a na analýzu príčin zlyhaní v priemysle, najmä vo výrobe polovodičových súčiastok.
Referencie
- ↑ a b www.nobelprize.org . www.nobelprize.org, . Dostupné online.
- ↑ KRUGER, SCHNECK, GELDERBLOM, DH, P, HR. "Helmut Ruska and the visualisation of viruses". , čís. 9216, s. 1713-1717.
- ↑ M von Ardenne and D Beischer (1940). "Untersuchung von metalloxud-rauchen mit dem universal-elektronenmikroskop". Zeitschrift Elektrochemie (po nemecky). 46: 270-277.
- ↑ lemelson.mit.edu . lemelson.mit.edu, . Dostupné online.
Externé odkazy
- http://www.gizmag.com/tag/electron/ (po anglicky)
- http://pra.aps.org/ (po anglicky)
- http://www.lbl.gov/Science-Articles/Archive/MSD-NCEM-TEAM05.html Archivované 2012-06-07 na Wayback Machine (po anglicky)
- https://web.archive.org/web/20110919195230/http://www.fei.com/uploadedfiles/documents/content/2006_06_titan80-300stem_pb.pdf (po anglicky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Electron microscope na anglickej Wikipédii.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Elektrónový mikroskop
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk