A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Elektronický šum je náhodné kolísanie alebo tvorba nežiaduceho samovoľného elektrického signálu, ktorého hlavným znakom je to, že ide o nechcenú a rušivú zložku elektrického signálu. Vytváranie šumu sprevádza prakticky akúkoľvek elektronickú súčiastku či zariadenie.[1]
Jednotlivé druhy šumu sa delia podľa vzniku, prejavov a dopadov a zväčša majú aj názvy podľa svojich určitých charakteristík.
Úroveň šumu, teda neužitočného signálu, je najdôležitejšia pri posudzovaní v pomere k úrovni užitočného signálu, resp. vo chvíľach "čítania" signálu a informácií. Platí nepriama úmera: čím je odstup signál-šum väčší, tým je nežiaduci dopad šumu menší.[1]
Eliminácii (redukcii) šumu, najmä pri spracovaní zvuku, zasvätil celý život Ray Dolby a založil na tom svoje podnikanie. Technológie, vyvinuté ním a jeho spoločnosťou Dolby Laboratories zohrávajú kľúčovú ulohu v kvalite a možnostiach zvuku v hudobných alebo filmových nahrávkach a v elektronických zariadeniach na prenos a reprodukciu zvuku.
Občas je šum dokonca prospešný – napríklad pri generovaní náhodných čísiel v digitálnej technike. Čisto digitálna technika a v nej použité matematické algoritmy nedokážu vypočítať perfektne náhodné číslo pomocou programového kódu či algoritmov. Viac či menej je predvídateľné, alebo sa sekvencie opakujú. Pokiaľ je nutné dosiahnuť naozaj spoľahlivý faktor náhody, šum je jediný naozaj náhodný vstup informácií, na základe ktorého sa dá to náhodné číslo vygenerovať.
V poslednom období sa elektronický šum, produkovaný výpočtovou technikou, stáva cieľom špionáže.[2]
Tepelný šum
Je v princípe všadeprítomný a vzniká náhodným tepelným pohybom nabitých častíc (spravidla elektrónov) v rámci elektrických vodičov a zariadení. Teoreticky sa dá povedať, že tepelný šum nie je generovaný len vo vodičoch, ktorých teplota je rovná alebo takmer rovná absolútnej nule. Akákoľvek vyššia teplota (aj o jeden Kelvin) už znamená náhodný pohyb elektrónov a teda vznik šumu.[1]
Tento fakt sa využíva napríklad pri konštrukcii vedeckých aparatúr, kde šum znamená významnú a neželanú odchýlku od nameraných dát.
Ako príklad môžu poslúžiť vedeckovýskumné satelity WISE, WIRE alebo COBE, ktorých superpresné vedecké meracie systémy museli byť chladené na teplotu čo najbližšiu absolútnej nule.
Tento druh šumu je zároveň jedným z hlavných vinníkov zhoršenia obrazu z digitálneho fotoaparátu, kde sa na jeho označenie používa aj názov digitálny šum.
Podľa jeho charakteru sa nazýva aj biely šum, pretože prechádza celým spektrom frekvenčného rozsahu (tak ako biele svetlo obsahuje spektrum všetkých jednotlivých farieb).
Výstrelový šum (Shottkyho)
Vzniká pri prerušovaní prúdov elektrónov v klopných elektronických obvodoch a dá sa prirovnať k rázovej zvukovej vlne po výstrele. Prúd elektrónov je pri činnosti klopných obvodov prudko zastavený alebo uvoľnený, čo vyvolá elektronický ekvivalent rázovej vlny. Tá sa šíri vodičmi a pri rýchlom prepínaní toku elektrónov vzniká šum, ktorý by sa dal prirovnať zvuku dažďa na plechovej streche. Šum dažďa je zvuk pomerne konštatnej úrovne, ale je tvorený množstvom miniatúrnych nárazových vĺn (dopadov kvapiek).[1][3]
Kmitavý šum
Je tiež známy aj ako 1/f šum alebo ružový. Je to signál alebo proces, ktorého výkonová frekvenčná hustota je priamo úmerná prevrátenej hodnote frekvencie. Pri zdvojnásobení frekvencie klesne energia o 3 dB. Zvukové systémy a aparatúry sa testujú často práve za pomoci ružového šumu aby sa zistilo, či dokážu splniť požadované nároky prenosu v celom rozsahu.
Ďalšími, menej vyskytujúcimi sa druhmi sú červený šum (Brownov), modrý, poúrpurový, šedý, zelený aj čierny.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Elektronický šum
Referencie
- ↑ a b c d MOTCHENBACHER, C. D.; CONNELLY. Low-noise electronic system design. : Wiley Interscience, 1993.
- ↑ YIRKA, Bob. Research trio crack RSA encryption keys by listening to computer noise . phys.org, 2013-12-19, . Dostupné online. (anglicky)
- ↑ KISH, L. B.; GRANQVIST, C. G.. Noise in nanotechnology, Microelectronics Reliability. 11. vyd. Elsevier, November 2000. S. 1833–1837. DOI:10.1016/S0026-2714(00)00063-9
Zdroj
- Farby šumu – autor Joseph S. Wisniewski
- Zafarbenie šumu – autor Mark Thompson
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk