A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Elektronický šum je náhodné kolísanie alebo tvorba nežiaduceho samovoľného elektrického signálu, ktorého hlavným znakom je to, že ide o nechcenú a rušivú zložku elektrického signálu. Vytváranie šumu sprevádza prakticky akúkoľvek elektronickú súčiastku či zariadenie.[1]
Jednotlivé druhy šumu sa delia podľa vzniku, prejavov a dopadov a zväčša majú aj názvy podľa svojich určitých charakteristík.
Úroveň šumu, teda neužitočného signálu, je najdôležitejšia pri posudzovaní v pomere k úrovni užitočného signálu, resp. vo chvíľach "čítania" signálu a informácií. Platí nepriama úmera: čím je odstup signál-šum väčší, tým je nežiaduci dopad šumu menší.[1]
Eliminácii (redukcii) šumu, najmä pri spracovaní zvuku, zasvätil celý život Ray Dolby a založil na tom svoje podnikanie. Technológie, vyvinuté ním a jeho spoločnosťou Dolby Laboratories zohrávajú kľúčovú ulohu v kvalite a možnostiach zvuku v hudobných alebo filmových nahrávkach a v elektronických zariadeniach na prenos a reprodukciu zvuku.
Občas je šum dokonca prospešný – napríklad pri generovaní náhodných čísiel v digitálnej technike. Čisto digitálna technika a v nej použité matematické algoritmy nedokážu vypočítať perfektne náhodné číslo pomocou programového kódu či algoritmov. Viac či menej je predvídateľné, alebo sa sekvencie opakujú. Pokiaľ je nutné dosiahnuť naozaj spoľahlivý faktor náhody, šum je jediný naozaj náhodný vstup informácií, na základe ktorého sa dá to náhodné číslo vygenerovať.
V poslednom období sa elektronický šum, produkovaný výpočtovou technikou, stáva cieľom špionáže.[2]
Tepelný šum
Je v princípe všadeprítomný a vzniká náhodným tepelným pohybom nabitých častíc (spravidla elektrónov) v rámci elektrických vodičov a zariadení. Teoreticky sa dá povedať, že tepelný šum nie je generovaný len vo vodičoch, ktorých teplota je rovná alebo takmer rovná absolútnej nule. Akákoľvek vyššia teplota (aj o jeden Kelvin) už znamená náhodný pohyb elektrónov a teda vznik šumu.[1]
Tento fakt sa využíva napríklad pri konštrukcii vedeckých aparatúr, kde šum znamená významnú a neželanú odchýlku od nameraných dát.
Ako príklad môžu poslúžiť vedeckovýskumné satelity WISE, WIRE alebo COBE, ktorých superpresné vedecké meracie systémy museli byť chladené na teplotu čo najbližšiu absolútnej nule.
Tento druh šumu je zároveň jedným z hlavných vinníkov zhoršenia obrazu z digitálneho fotoaparátu, kde sa na jeho označenie používa aj názov digitálny šum.
Podľa jeho charakteru sa nazýva aj biely šum, pretože prechádza celým spektrom frekvenčného rozsahu (tak ako biele svetlo obsahuje spektrum všetkých jednotlivých farieb).
Výstrelový šum (Shottkyho)
Vzniká pri prerušovaní prúdov elektrónov v klopných elektronických obvodoch a dá sa prirovnať k rázovej zvukovej vlne po výstrele. Prúd elektrónov je pri činnosti klopných obvodov prudko zastavený alebo uvoľnený, čo vyvolá elektronický ekvivalent rázovej vlny. Tá sa šíri vodičmi a pri rýchlom prepínaní toku elektrónov vzniká šum, ktorý by sa dal prirovnať zvuku dažďa na plechovej streche. Šum dažďa je zvuk pomerne konštatnej úrovne, ale je tvorený množstvom miniatúrnych nárazových vĺn (dopadov kvapiek).[1][3]
Kmitavý šum
Je tiež známy aj ako 1/f šum alebo ružový. Je to signál alebo proces, ktorého výkonová frekvenčná hustota je priamo úmerná prevrátenej hodnote frekvencie. Pri zdvojnásobení frekvencie klesne energia o 3 dB. Zvukové systémy a aparatúry sa testujú často práve za pomoci ružového šumu aby sa zistilo, či dokážu splniť požadované nároky prenosu v celom rozsahu.
Ďalšími, menej vyskytujúcimi sa druhmi sú červený šum (Brownov), modrý, poúrpurový, šedý, zelený aj čierny.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Elektronický šum
Referencie
- ↑ a b c d MOTCHENBACHER, C. D.; CONNELLY. Low-noise electronic system design. : Wiley Interscience, 1993.
- ↑ YIRKA, Bob. Research trio crack RSA encryption keys by listening to computer noise . phys.org, 2013-12-19, . Dostupné online. (anglicky)
- ↑ KISH, L. B.; GRANQVIST, C. G.. Noise in nanotechnology, Microelectronics Reliability. 11. vyd. Elsevier, November 2000. S. 1833–1837. DOI:10.1016/S0026-2714(00)00063-9
Zdroj
- Farby šumu – autor Joseph S. Wisniewski
- Zafarbenie šumu – autor Mark Thompson
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Avionika
Digitálna elektronika
Digitálna technika
Elektrónky
Elektronické podniky
Elektronické výhonky
Článok AA
Článok AAA
Akumulátor elektrickej energie
Akumulátor energie
Alkalický článok
Amazon Kindle
Amplitúdová modulácia
ASIC
Asymetrické páskové vedenie (mikropásik)
Avomet
Bočník (elektrotechnika)
Chladič (elektronika)
Cievka (elektrotechnika)
Complementary Metal Oxide Semiconductor
Demodulátor
Dióda
Diaľkový ovládač
Dielektrikum
Diferenciálna signalizácia
Digitálny vzorkovací osciloskop
Displej s kvapalnými kryštálmi
Doska plošných spojov
EFC
Elektrická rezonancia
Elektrická vodivosť
Elektrický zdrojový agregát
Elektrochemický článok
Elektromagnet
Elektromotor
Elektronická súčiastka
Elektronický šum
Elektronický kód výrobku
Elektronický obvod
Elektronický prvok
Elektronika
Emitrón
EUTELTRACS
Fázová modulácia
Fotodióda
Fotorezistor
Galvanické oddelenie
Galvanický článok
Gitarový efekt
Ignitrón
Impulzová šírková modulácia
Joint Test Action Group
Koaxiálny kábel
Komunikačné rozhranie
Kondenzátor (elektrotechnika)
Kryštálka
Kryštál (elektronika)
Kvapalinové chladenie (elektronika)
LDMOS
Luminiscenčná dióda
Magické t
Memristor
Micro-Electro-Mechanical Systems
Mikroelektronika
Mikrokontrolér
Mikropásik
Mikroprieraz
Mikrovlnné filtre s rozloženými parametrami
Modulácia (elektronika)
Modulátor
Moorov zákon
Multiplexor
Napájací zdroj
Obrazovka (klasická)
OLED
Optoelektronika
OrCAD
Osciloskop
Pamäťový jav
Parita (kontrolný súčet)
Piezoelektrický menič
Pin (vývod)
Plátok (polovodič)
Polovodič
Potenciometer
Povrchová montáž
Prehrávač
Prieletový klystrón
PSPICE
Rezistor
Riadiaca jednotka motora
Rotačné nanášanie
Schmittov preklápací obvod
Silicon on insulator
SMD
Snímač množstva vzduchu
Spínaný zdroj
Spotrebná elektronika
Straty v mikropásikových vedeniach
Strieda (elektronika)
Systém na čipe
Terminátor (elektronika)
Tlejivka
Transformátor
Tranzistor (polovodičová súčiastka)
Triak
Tuner
Tyristor
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Výkonová elektronika
Vodič (elektrotechnika)
Wafer
Závod na výrobu polovodičov
Zbernica
Zenerova dióda
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk