Elektroodpad je odpad vo forme elektrospotrebičov a iných elektrických zariadení (počítače, televízory, mobilné zariadenia)a ich elektrických a elektronických súčastí. Triedi sa vždy oddelene od komunálneho odpadu v špeciálnych spracovateľských dvoroch.

Definícia elektroodpadu

Elektroodpad sú elektrozariadenia, ktoré sú odpadom vrátane všetkých súčiastok, konštrukčných častí a spotrebných materiálov, ktoré sú súčasťou elektrozariadenia v čase, keď sa ho držiteľ zbavuje.^[1]

Čo patrí do elektroodpadu

Patria sem elektrické a elektronické zariadenia ako sú: televízory, počítače a ich príslušenstvo, (tlačiarne, klávesnice a pod.), rozhlasové prijímače, telefóny, herné konzoly, digitálne hodinky, fény, práčky, sušičky, žehličky, chladničky, umývačky riadu, mikrovlnné rúry, ohrievače, variče a ostatné elektrické kuchynské spotrebiče (rýchlovarné kanvice, kávovary, toastovače a pod.), elektromotory, ručné elektrické náradie, žiarivky, batérie, autobatérie, nabíjačky a iné.

Tieto prístroje pozostávajú z mnohých materiálov, ako sú plasty, sklo, vzácne kovy (striebro, zlato, paládium, meď), ťažké kovy (ortuť, kadmium, olovo) a toxické chemikálie (polybrómované bifenyly, polybrómované difenylétery, tetrabrómbisfenol A).

Zariadenia sa rozoberajú na ich jednotlivé časti a tie sa následne recyklujú alebo znovu používajú.^[2]

Recyklácia

Recyklácia je základným prvkom nakladania s elektronickým odpadom. Správne vykonaná by mala výrazne znížiť únik toxických materiálov do životného prostredia a pôsobiť proti vyčerpaniu prírodných zdrojov.

Menej ako 20 % elektronického odpadu sa formálne recykluje, pričom 80 % končí buď na skládke, alebo sa neformálne recykluje – z veľkej časti ručne v rozvojových krajinách, čím sú pracovníci vystavení nebezpečným a karcinogénnym látkam, ako je ortuť, olovo a kadmium.

Bežne používanou metódou je mechanické drvenie a separácia, avšak účinnosť tejto recyklácie je nízka.

Metódy recyklácie

Spracovanie elektronického odpadu zvyčajne najprv zahŕňa rozobratie zariadenia na jednotlivé časti buď ručne, alebo sa čoraz častejšie využívajú automatizované zariadenia na skartovanie. Následne sa demontované súčiastky rozdeľujú podľa materiálov. V priemysle sa kladie dôraz na dôslednú separáciu vzácnych kovov, ktoré sú ekonomicky nákladné a ich prírodné zásoby sú limitované.

V alternatívnom hromadnom systéme násypka dopravuje materiál na drvenie do mechanického separátora s triediacimi a granulačnými strojmi na separáciu základných kovových a plastových frakcií. Takéto recyklačné zariadenie je uzavreté a využíva systém zberu prachu. Časť emisií zachytávajú práčky a sitá. Magnety, vírivé prúdy a sitá sa používajú na separáciu skla, plastov a železných a neželezných kovov, ktoré sa potom môžu ďalej separovať v taviacej peci.

V Európe sa recykláciou elektroodpadu zaoberá napríklad spoločnosť SEWA.

Význam recyklácie

Recyklácia elektroniky na konci životnosti je najefektívnejším riešením rastúceho problému s elektronickým odpadom.

Odovzdaný elektroodpad skončí v spracovateľskom závode. Správne vykonanou likvidáciou starých elektrospotrebičov, sa získavajú druhotné suroviny, ktoré budú využité na výrobu nových produktov. Taktiež sa týmto šetria prírodné zdroje a chráni sa životné prostredie pred znečistením toxickými látkami, pochádzajúcimi z elektroodpadu. Tým sa aj predchádza civilizačným ochoreniam a chráni sa zdravie ľudí. Recyklácia navyše znižuje množstvo emisií skleníkových plynov, spôsobených výrobou nových produktov.

Medzi materiály, ktoré možno recyklovať zaraďujeme sklo, rôzne druhy plastov a kovy. Neželezné kovy, najmä hliník a meď, je možné pretaviť a znovu využívať vo výrobe. Železné kovy, ako je oceľ a železo, sa tiež dajú opakovane použiť. Z elektroodpadu možno často získavať aj vzácne kovy ako napríklad zlato.

Nesprávne nakladanie s elektronickým odpadom má za následok značné straty vzácnych kovov a znečistenie životného prostredia (najmä pôdy), ktoré môže zapríčiňovať civilizačné ochorenia.^[3]

Elektroodpad na Slovensku

Na Slovensku máme veľa možností, kde môžeme bezplatne odovzdať elektroodpad. Na zber elektroodpadu sú určené predovšetkým zberné dvory a mobilné zbery. Táto možnosť je často ponúkaná aj obchodmi so zameraním na elektrotechniku.

Zvlášť sa odovzdávajú batérie, a to taktiež na zberných dvoroch, alebo v špeciálne na to určených nádobách v predajniach.

Vyzbieraný odpad sa následne vyváža do spracovateľských závodov, ako napríklad závod v Slovenskej Lupči.^[4]

Referencie