A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Energija (rus. Энергия) bola sovietska raketa, ktorá bola navrhnutá spoločnosťou NPO Energija na vynášanie raketoplánu Buran. Bola schopná vyniesť až 100 ton nákladu na nízku obežnú dráhu.
História
Vývoj
Práce na systéme nosiča Energija začali v roku 1976 po rozhodnutí zrušiť neúspešný program rakety N-1. Zariadenia a infraštruktúra zrušeného programu rakety N1 sa použili pre Energiju – tak ako NASA znovu použila infraštruktúru navrhnutú pre Saturn V v programe Space Shuttle. Energija nahradila aj koncept "Vulkánu", ktorý bol založený na rakete Proton a použila rovnaké palivo, ale v oveľa väčšom množstve.
Prvý štart
Prvý skúšobný štart Energije s maketou veľkého vojenského satelitu Poljus sa uskutočnil 15. mája 1987 o 21:30. Všetky motory Energije pracovali úspešne, avšak nezapálili sa urýchľovacie motory Poljusu, ktorý tak nedosiahol orbitu a zhorel v atmosfére.
Druhý štart
Jediný ďalší, tentokrát plne úspešný let na obežnú dráhu, pri ktorom bol na orbitu vynesený raketoplán Buran, prebehol v roku 1988. Oba programy, Buran aj Energija, boli navrhnuté, aby držali krok so Spojenými štátmi.
Prerušenie
Produkcia rakiet Energija sa zastavila s pádom Sovietskeho zväzu a koncom programu raketoplánu Buran. Aj keď Energija nie je už dlhšie vo výrobe, nosné rakety Zenit sa stále vyrábajú a používajú. Štyri pomocné rakety na tekuté palivo, ktoré spaľujú kerozín a skvapalnený kyslík, boli základom rakety Zenit, ktorá používala rovnaké motory. Používaný motor je RD-170: silný, moderný a účinný dizajn. Iná jeho odvodenina s polovičnou veľkosťou, RD-180, poháňa raketu Atlas V od firmy Lockheed Martin, jednu z dvoch nových rakiet EELV (druhá je Boeing Delta IV). Motor RD-190, čo je odnož motoru so štvrtinovou veľkosťou, by mal byť použitý v Ruskej rakete Angara.
Varianty
Tri hlavné varianty boli plánované po originálnej konfigurácii, všetky z rozdielnymi kapacitami pre užitočný náklad.
Energija M
Energija M bola najmenšou návrhovou konfiguráciou. Počet rakiet Zenit bol zredukovaný zo štyroch na dve a namiesto štyroch motorov RD-0120 v jadre mala iba jeden. Bola navrhnutá, aby nahradila raketu Proton, ale prehrala v roku 1993 súťaž s raketou Angara.
Energija II (Uragan)
Energia II, nazývaná "Uragan", bola plánovaná znovupoužiteľná raketa schopná pristávať na bežnom letisku. Na rozdiel od prvej rakety Energija, ktorá bola plánovaná na čiastočné znovupoužitie (ako americký Space Shuttle), by návrh rakety Uragan dovoľoval úplné znovuzískanie všetkých elementov. Jadro Energije II by bolo schopné opätovného návratu a plachtenia, aby pristálo, pravdepodobne s použitím technológií vyvinutých pre raketoplán Buran.
Vulkan-Hercules
Posledná konfigurácia, ktorá nevzlietla, bola tiež najväčšia. S ôsmimi prídavnými raketami Zenit a jadrom Energija-M ako s vyšším stupňom by bola schopná vyniesť až 175 ton na obežnú dráhu.[1]
Referencie
- ↑ GODWIN, Robert. Russian Spacecraft. : Apogee Books, 2006. ISBN 1-894959-39-6. S. 59.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Energija
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk