A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Entropia je fyzikálna veličina, ktorá meria neusporiadanosť (náhodnosť, neporiadok, mieru neurčitosti) systému. Je jednou zo stavových veličín v termodynamike, no zavádza sa (všeobecnejšie) i v štatistickej fyzike. Jej jednotkou je J/K (Joule na kelvin). Prvýkrát ju použil (v termodynamickom zmysle) Rudolf Clausius v roku 1850, prvýkrát ju však osobitne popísal a pomenoval až v roku 1865.
Jeden z najdôležitejších zákonov termodynamiky, druhá veta termodynamická, hovorí, že entropia izolovanej sústavy s časom rastie. Keď teda dáme do pohára s horúcim čajom studenú lyžičku, entropia je menšia než po istom čase, kedy sa teploty vyrovnajú. Toto si môžeme vysvetliť tým, že vnútorná energia na začiatku prevažne sústredená v horúcom čaji sa neskôr rozdelila rovnomernejšie (a teda neusporiadanejšie) medzi čajom a lyžičku. No a čím vyššia je neusporiadanosť, tým je vyššia entropia.
Entropia v termodynamike
Ak pri vratnom deji v termodynamickom systéme dodáme teplo pri teplote , zmena entropie sústavy sa vypočíta pomocou vzťahu
Ak sa pri deji mení teplota sústavy, musíme celkovú zmenu entropie počítať ako súčet zmien na jednotlivých častiach, kde je teplota konštantná. Ak sa teplota mení po celý čas, musíme sčítavanie nahradiť integrálom a dostaneme
pričom integrujeme zo začiatočného stavu 1 do koncového stavu 2. Pod integrálom nevystupuje diferenciál (dQ) ako zvyčajne. Toto je zvýraznenie skutočnosti, že teplo Q nie je stavová veličina (ak by ňou bolo, mohli by sme oprávnene napísať dQ).
Perpetuum mobile druhého druhu
Priemyselná revolúcia by nebola možná bez tzv. tepelných strojov - zariadení, ktoré teplo vzniknuté napríklad spaľovaním uhlia premieňajú na užitočnú prácu. Dôležité je však to, že žiaden tepelný stroj nemôže zobrať všetko teplo a bezo zvyšku ho premeniť na takúto užitočnú prácu. Takéto zariadenie by sme nazývali perpetuum mobile (druhého druhu - tento prídavok pochádza z toho, že takéto zariadenie by porušovalo druhú vetu termodynamickú; perpetuum mobile prvého druhu porušuje prvú vetu termodynamickú - zákon zachovania energie - tým, že koná prácu bez dodávania energie z vonku). Matematicky sa dá toto tvrdenie formulovať tak, že keď sústava zníži svoju vnútornú energiu o , aby mohla vykonať prácu a tým zníži aj svoju entropiu o , potom aspoň časť z odobratej vnútornej energie musí byť premenená na neužitočné teplo odovzdané okoliu ( je teplota okolia).
Entropia v štatistickej fyzike
Štatistická fyzika sa zaoberá štúdiom sústav s veľkým počtom častíc - príkladom môže byť ideálny plyn, ktorého počet častíc v bežnej miestnosti sa pohybuje v rádoch , čo je obrovské číslo. Ak by sme chceli použiť na skúmanie takéhoto systému Newtonov zákon (ktorý prirodzene pre pohyb molekúl platí), nikdy by sme sa k výsledku nedostali. Jednak je rovníc príliš veľa (rádovo toľko ako molekúl) a navyše nepoznáme polohy a rýchlosti jednotlivých molekúl a je nemožné ich experimentálne zistiť. Preto je dôležitý prístup štatistickej fyziky, ktorá nás učí, že pri skúmaní ideálneho plynu nie sú dôležité polohy a rýchlosti všetkých molekúl (mikrostav), ale iba niekoľko málo fyzikálnych veličín (tlak, teplota, objem, počet častíc... teda makrostav). Preto hovoríme "v nádobe je plyn pod tlakom 10 atmosfér" a nezaujímajú nás detaily, ako to tie molekuly robia, ako si medzi sebou rozdelili rýchlosti tak, aby nami nameranú hodnotu tlaku skutočne dosiahli.
Entropia sa potom v štatistickej fyzike meria na základe toho, koľko voľnosti ostane systému potom, čo zadáme tieto tzv. makroskopické veličiny. Matematicky povedané, ak sa sústava môže nachádzať v rôznych stavoch (pri daných hodnotách makroskopických veličín), jej entropia sa vypočíta ako
Tu k je známa Boltzmannova konštanta vystupujúca aj v stavovej rovnici (). Tento vzťah pre entropiu odvodil v roku 1877 Ludwig Boltzmann, jeden zo zakladateľov štatistickej fyziky. Bol naň taký hrdý, že si ho dokonca nechal vytesať na náhrobok. Pre úplnosť treba dodať aj to, že Boltzmann spáchal v roku 1906 samovraždu. Dôvody nie sú jasné, svoju úlohu však mohlo zohrať odmietnutie jeho práce veľkou časťou fyzikálnej komunity.
Ešte všeobecnejší vzťah pre entropiu získame, ak jednotlivým stavom priradíme rôzne pravdepodobnosti. Potom má entropia sústavy tvar
kde je pravdepodobnosť i-teho (mikro)stavu. Tomuto vzťahu sa tiež niekedy hovorí informačná entropia, alebo Gibbsov vzťah pre entropiu. Ak sú všetky stavy rovnako pravdepodobné a ich počet je , potom a dosadením takýchto pravdepodobností do tohto vzorca dostaneme už spomínaný Boltzmannov vzťah.
Pozri aj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk