A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Georg Friedrich Bernhard Riemann | |
nemecký matematik | |
Georg Friedrich Bernhard Riemann v roku 1863 | |
Narodenie | 17. september 1826 Breselenz, Nemecko |
---|---|
Úmrtie | 20. júl 1866 (39 rokov) Selasca, Taliansko |
Alma mater | Georg-August-Universität Göttingen Humboldtova univerzita v Berlíne |
Profesia | matematik |
Rodičia | Friedrich Bernhard Riemann Charlotte Ebell |
Manželka | Elise, rod. Kochová |
Deti | 1 dcéra |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Georg Friedrich Bernhard Riemann |
Georg Friedrich Bernhard Riemann (* 17. september 1826, Breselenz, Nemecko – † 20. júl 1866, Selasca, Taliansko) bol nemecký matematik, ktorý významne prispel do analýzy a diferenciálnej geometrie, pričom niektoré jeho príspevky umožnili cestu neskoršiemu rozvoju všeobecnej relativity.
Jeho meno sa spája s : zeta funkciou, Riemannovým integrálom, Riemannovou lemou, Riemannovým priestorom, Riemannovou vetou o konformnom zobrazení, Riemannovými-Hilbertovými problémami, Riemannovými plochami, Riemannovou-Rochovou vetou, Riemannovou komplexnou guľou a Cauchyho-Riemannovými rovnicami.
Životopis
Narodil sa v Breselenzi, dedine neďaleko Dannenbergu v Hannoverskom kráľovstve v dnešnom Nemecku. Jeho otec Friedrich Bernhard Riemann bol luteránsky farár v Breselenzi. Bernhard bol druhým zo šiestich detí.
V roku 1840 odišiel do Hannoveru, aby žil so svojou starou matkou a navštevoval lýceum. Po smrti starej matky v roku 1842 chodil na Johanneum v Lüneburgu. V roku 1846 začal študovať filológiu a teológiu na univerzite v Göttingene. Navštevoval prednášky Gaussa o metóde najmenších štvorcov. V roku 1847 mu jeho otec dovolil prestať študovať teológiu a začať študovať matematiku.
V roku 1847 sa presťahoval do Berlína, kde vyučovali Jacobi, Dirichlet a Steiner. Zostal v Berlíne dva roky a v roku 1849 sa vrátil do Göttingenu.
Riemann mal svoju prvú prednášku v roku 1854, ktorou nielen že založil odbor Riemannovskej geometrie, ale aj pripravil cestu Einsteinovej všeobecnej relativite. Bol povýšený na čestného profesora na univerzite v Göttingene v roku 1857 a v roku 1859 sa stal radovým profesorom po Dirichletovej smrti.
V roku 1862 sa oženil s Elise Kochovou.
Zomrel na tuberkulózu na svojej tretej ceste do Talianska v Selasce.
Externé odkazy
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Georg Friedrich Bernhard Riemann
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk