A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Heliodor Píka | |
česko-slovenský legionár, predstaviteľ odboja počas 2. svetovej vojny | |
Narodenie | 3. júl 1897 Štítina, Rakúsko-Uhorsko |
Úmrtie | 21. jún 1949 (51 rokov) Plzeň, Česko-Slovensko |
Štátne občianstvo | Rakúsko-Uhorsko Česko-Slovensko |
Manželka | Marie, rod. Sehnalová (1921 – ) |
Deti | Milan Píka |
Vojenská kariéra
| |
Ozbrojené sily | Česko-Slovensko |
Účasť v bojoch
| |
Vojny | 1. svetová vojna 2. svetová vojna |
Generál Heliodor Píka (* 3. júl 1897, Štítina pri Opave, Rakúsko-Uhorsko – † 21. jún 1949, Plzeň, Česko-Slovensko) bol česko-slovenský legionár počas 1. svetovej vojny a neskôr predstaviteľ odboja počas 2. svetovej vojny. Po februárovom prevrate bol obvinený, vo vykonštruovanom procese odsúdený a následne popravený.
Život
Mladosť a raná kariéra
Narodil sa 3. júla 1897 v Štítine pri Opave, v rodine kolára Ignáca Píku. V roku 1915 po skončení štúdia na českom gymnáziu je namiesto zamýšľaného štúdia farmácie, odvedený k zemebraneckému regimentu v Opave a po výcviku v priebehu roku odoslaný na halíčsky front 1. svetovej vojny. V roku 1916 sa dobrovoľne dal zajať ruskými jednotkami, aby sa mohol pridať k česko-slovenským légiám bojujúcim proti Rakúsku-Uhorsku. Na jeseň 1917 sa na príkaz T. G. Masaryka presunula časť légií na západný front loďou do Le Havre. Na jar 1918 boli česko-slovenské légie nasadené na alsaskom fronte. Na fronte slúžil ako zdravotník 21. česko-slovenského streleckého pluku, neskôr bol menovaný do funkcie dôstojníka zodpovedného za obranu proti bojovým plynom. S jednotkou prešiel ťažkými bojmi pri Champagne, Aisne a Terrane. Píka bol pri tom viackrát vyznamenaný.
Medzivojnové obdobie
Začiatkom roku 1919 sa vrátil domov do vznikajúceho Česko-Slovenska. Jeho jednotka bola nasadená proti poľskej armáde v spore o Tešínsko. V lete 1919 sa presunula na slovenský front a Píka bol vyslaný na štúdium na vojenskej akadémii v Saint-Cyr vo Francúzsku. Neskôr sa stal učiteľom na vojenskej akadémii v Hraniciach na Morave. V roku 1921 sa oženil s Máriou Sehnalovou, v priebehu nasledujúceho roku sa im narodil syn Milan. Od roku 1923 ako kapitán pracoval na hlavnom štábe česko-slovenskej brannej moci v Prahe. V rokoch 1926 – 1928 pokračoval v štúdiu na Vysokej škole vojenskej v Paríži.
V roku 1932 pôsobil ako vojenský atašé v Bukurešti v Rumunsku, ktoré bolo významným spojencom a bolo považované za oporu proti rastúcemu nemeckému a maďarskému tlaku. V roku 1937 sa vrátil na ministerstvo obrany. A následne sa podieľal na sprostredkovaní pomoci z Juhoslávie a Rumunska v prípade nemeckej agresie.
Druhá svetová vojna
Potom však utiekol cez Francúzsko do Londýna, kde ponúkol svoje diplomatické a vojenské schopnosti Janovi Masarykovi. Následne ho exilový prezident Beneš vyslal do Bukurešti ako vojenského vyslanca pre Balkán, kde pomáha demobilizovaným vojakom, a česko-slovenským utečencom z Protektorátu. V roku 1940 sa po fašistickom puči v Rumunsku a krátkom zatknutí spolu so spolupracovníkmi presúva do Istanbulu. Tam sa Píka stretol s podplukovníkom Ludvíkom Svobodom, ktorý žiadal Píku o sprostredkovanie žiadosti Benešovi, pre podporu spolupráce so Sovietskym zväzom a založenie vojenského vyslanectva v Moskve, s čím Beneš súhlasil.
Ďalšia Svobodova návšteva v Istanbule v roku 1941 prebehla za prítomnosti sovietskeho generála Fokina. Obaja Píkovi ako predstaviteľovi londýnskej exilovej vlády navrhli, vytvorenie česko-slovenských jednotiek na území ZSSR a konkrétnu formu spravodajskej spolupráce s Moskvou. Píka, po konzultáciách s Benešom, ktorý v Londýne 18. júla 1941 podpísal sovietsko-česko-slovenskú vojenskú dohodu, sa stáva vojenským atašé a veliteľom česko-slovenskej armádnej misie v Moskve. Už v auguste varoval v tajnom liste Beneša, že Sovietom nejde o slobodné Česko-Slovensko, ale o „diktatúru proletariátu“. Napriek tomu ďalej pokračoval v spolupráci, pretože Sovieti boli strategickými spojencami. Proti Píkovemu pôsobeniu sa postavilo KSČ v Moskve. Gottwaldovi, Kopeckému obzvlášť prekážala jeho orientácia na politiku Benešovej česko-slovenskej exilovej vlády.
V roku 1942 Píka, spolu s ďalšími, dostal zo sovietskych zajateckých táborov čs. vojakov všetkých národností a podieľa sa na formovaní vojenskej jednotky v Buzuluku. Spoločne so Svobodom čelil tlaku Gottwalda na spolitizovanie jednotky. V novembri 1943 sa Píka zúčastnil na slávnostnom podpísaní česko-slovensko-sovietskej spojeneckej zmluvy.
29. augusta 1944 začali Slovensko obsadzovať nacistické jednotky. Začalo sa Slovenské národné povstanie. Po stretnutí s predstaviteľmi povstalcov, Mikulášom Ferjenčíkom a Karolom Šmidkom Píka požiadal sovietske velenie o podporu slovenských povstalcov, Josif Stalin túto žiadosť vypočul a vydal príkaz pre dodávky zbraní na Slovensko, ako aj pre urýchlené začatie karpatsko-duklianskej operácie.
Pri postupe Sovietov na česko-slovenské územie Píka žiadal, aby bol za veliteľa oslobodzovacích jednotiek menovaný Ludvík Svoboda, túto nesplniteľnú žiadosť však Sovieti odmietli. Protestoval tiež proti postupu Červenej armády na Zakarpatskej Ukrajine tieto protesty však boli celkom ignorované. V máji 1945 udelili Píkovi niekoľko sovietskych vyznamenaní a on sám sa vrátil do Prahy, kde bol menovaný za zástupcu náčelníka generálneho štábu Česko-slovenskej armády generála Bočka.
Povojnové obdobie a smrť
Po februárovom prevrate ho komunisti obvinili zo „zrady“ a vo vykonštruovanom politickom procese odsúdili na smrť obesením. 21. júna 1949 bol obesený na dvore plzeňskej väznice Bory. Jeho politická vražda odštartovala sériu politických procesov s viacerými dejateľmi odboja. Nastalo obdobie odsunu niektorých príslušníkov odboja na okraj spoločnosti. Neskôr bol obvinený z protištátnej činnosti aj Píkov syn Milan, ktorý bol cez vojnu letcom RAF. Jeho prenasledovanie ale bolo na Svobodov nátlak zastavené.
Rehabilitácia a pocty
V roku 1968 bol za účasti prezidenta Svobodu proces s Heliodorom Píkom obnovený. Vojenský súd v Prahe skonštatoval jeho nevinu a plne ho rehabilitoval. Až v 90. rokoch sa verejnosť o osude Píku dozvedá celú pravdu. Česká televízia o ňom vysiela dokument s názvom „Proč vás zabili, generále?“. Vyšlo o ňom aj viacero kníh. V roku 1991 prezident Václav Havel udelil Píkovi in memoriam Rad Milana Rastislava Štefánika za mimoriadne zásluhy v boji za oslobodenie vlasti v období druhej svetovej vojny. V roku 2004 mu bol udelený Rad Bieleho dvojkríža I. triedy in memoriam.[1] V Plzni a rodnej obci Štítina mu bol odhalený pamätník. Po Píkovi je pomenované aj stredisko českej armády v Opave.
Referencie
- ↑ Rad Bieleho dvojkríža, I. trieda: . Bratislava: Kancelária prezidenta SR, 2005, . Dostupné online.
Odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk