Herľany
obec
Kaplnka sv. Petra a Pavla
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Košice-okolie
Región	Abov
Nadmorská výška	365 m n. m.
Súradnice	48°47′00″S 21°29′00″V / 48,783333°S 21,483333°V / 48.783333; 21.483333
Rozloha	9,91 km² (991 ha) [1]
Obyvateľstvo	276 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	27,85 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1487
Starosta	Slavomír Rusnák[3] (nezávislý)
PSČ	044 45 (pošta Bidovce)
ŠÚJ	521418
EČV (do r. 2022)	KS
Tel. predvoľba	+421-55
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Herľany Herľany 54 044 46 Herľany
Telefón	6964122
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Herľany
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Herľany (maď. Ránkfüred, Herlány, nem. Herlein, Rank-Herlein, Bad Rank) sú obec na Slovensku v okrese Košice-okolie. Sú známe svojím Herlianskym gejzírom, ktorý v súčasnosti strieka do výšky 7 - 15 m. Je to jediný studený gejzír v Európe.

Polohopis

Herľany sa nachádzajú 28 km severovýchodne od Košíc na úpätí Slanských vrchov.

Dejiny

Prvý písomný doklad o histórii obce Herľany je z roku 1487, kde sa uvádzajú pod názvom Haryan ako súčasť svinického panstva. Na základe starších dokumentov však vieme, že dedina mohla vzniknúť niekedy v rozmedzí rokov 1431 - 1487. V rokoch 1384 a 1397 sa totiž Herľany ešte neuvádzajú medzi majetkom svinického panstva, ku ktorému už patrili dediny Žírovce a Rankovce. Herľany sú teda mladšie ako tieto obce, o čom môže svedčiť aj ich poloha.

V roku 1601 už Herľany patrili panstvu Trebišov. Už v 17. storočí boli známe ako kúpeľné mesto, kam chodili ľudia z Košíc a Zemplína. Avšak na prelome 17. a 18. storočia sa obec opäť vyľudnila, jej obyvatelia sa vysťahovali do susedných dedín. V súpisoch z rokov 1715 a 1720 sa Herľany vôbec nespomínajú. Neuvádza ich ani konskripcii cirkví a farárov z roku 1746, ani v lexikóne obcí z roku 1773. Napriek tomu niektoré súčasné texty tvrdia, že v 18. storočí boli Herľany veľmi známe kúpeľné miesto, ktoré navštevovali aj cudzinci. Mohlo tak byť v závere storočia, pretože z roku 1808 sa dochoval písomný záznam, kde sú uvedené ako kúpele.

V roku 1851 autor Fényes uvádza Herľany ako nemeckú dedinu, pričom nemecké obyvateľstvo sa sem nasťahovalo za vlády Jozefa II.

V 2. pol. 20. stor. tu bolo jedno z dvoch stredisiek Univerzity 17. listopadu (Univerzity 17. novembra).^[4]

Názov

Vývin názvu obce

• 1487 - poss. Haryan
• 1564 - Harlyan
• 1565 - Harlyan
• 1570 - Harlyan
• 1578 - Harlyan
• 1589 - poss. Hardlein
• 1598 - Harlian
• 1601 - Harlany
• 1637 - Hajlan
• 1808 - maďarsky: Herlány, nemecky: Herlein
• 1818 - slovensky: Herlany
• 1829 - Herlany
• 1851 - Herlein
• 1868 - slovensky: Herlani
• 1906 - slovensky: Herľani

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Herliansky gejzír, národná prírodná pamiatka, studený gejzír, ktorý vznikol ľudskou činnosťou, vrtom hlbokým 404,5 metra v roku 1872. Nachádza sa v starom kúpeľnom areáli kúpeľov Herľany. Gejzír je európsky unikát, okrem Islandu sa v Európe nachádza podobný úkaz iba v nemeckom Andernachu.

• 
  Herliansky gejzír
• 
• 
  Gejzír s rovnomenným kúpeľným domom v pozadí

• Kaplnka sv. Petra a Pavla, jednopriestorová neogotická stavba s pravouhlym záverom z druhej polovice 19. storočia.^[5] Fasády kaplnky sú členené lizénami s nárožnými vežicami. Zvonica je riešená ako voľná nadstavba štítu.

• 
  Kaplnka sv. Petra a Pavla
• 

• Súbor kúpeľný domov. Najstarším je kúpeľný dom Dargov, jednopodlažná päťtraktová klasicistická stavba z obdobia pred rokom 1819. Upravovaný bol v roku 1918.^[6]

• 
  Kúpeľný dom Dargov
• 
  Ubytovňa Branisko
• 
  Kúpeľný dom Hornád
• 
  Ubytovňa Gejzír

Referencie

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce