A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Identita (z lat. identicus – totožný, rovnaký), inak nazývaná aj autentické bytie, je pojem vyznačujúci jednotu vnútorného psychologického života človeka a jeho konania.[1] Ide tiež o intenzívny pocit vlastnej totožnosti, ktorý jedinec prežíva so svojou komunitou.[2]
Sociológovia Goffman, Dahrendorf a iní si nastoľujú otázku, ako veľmi je človek autentický v svojich rolách a aké je jeho vonkajšie prežívanie a správanie, príp. aké je jeho vnútorné vnímanie a fantázia.[1]
Pojem má však viacero rôznych významov v iných vedách.
Bližšia charakteristika identity
Identita je súhrn sociálnych rolí. Zistiť ju možno odpoveďou na otázky Kto som? a Aký budem vo vzťahu k druhým? Stotožnenie jedinca s identitou možno charakterizovať ako dôveru a stavanie svojho zmyslu života (svoj „svetonázor“, inak osobnú ideológiu) na hodnotách, ktoré daná identita vyznáva („svetonázor“, osobná ideológia). Počet sociálnych skupín, na ktorých jedincovi záleží, je rovný počtu sociálnych „ja“ jedinca, ku ktorým patrí.[2]
Ľudská identita môže byť ako získaná, tak aj daná. K daným identitám sa radí pohlavie, farba pleti, vek a pod. Získať možno identitu viazanú na vzdelanie, voľbu zamestnania či výber životného partnera.[2] Pre jedinca, ale aj pre skupinu je typické sociálne charakterizovanie sa prostredníctvom mena, na základe ktorého sa môžu rozlišovať. Ak si vezmeme identitu viazanú na národ, jedinec na seba preberá meno „Slovák“, „Švajčiar“ alebo aj „Brazílčan“.[3]
Iný pohľad môže byť na osobnú identitu v práci. Zamestnanie poskytuje zamestnancom hodnotný pocit pevnej sociálnej identity. Prevažne u mužov je sebaúcta viazaná na ekonomický prínos do chodu domácnosti. Na tomto príklade vidieť reakciu jedinca na stratu identity, akou je strata zamestnania. Človek môže nadobudnúť pocit menejcennosti a neužitočnosti pre spoločnosť.[3]
Identita je hierarchicky usporiadaná podľa symbolického interakcionizmu, alebo aj ako sú pre daného jedinca jednotlivé identity dôležité a aký význam im prikladá.[2]
Dve veľké koncepcie identity
Pri pojme identita vidíme jej dve koncepcie. Tieto prístupy opisujú javy, ktoré môžu pôsobiť spoločne, prepájajú sa a dopĺňajú sa navzájom. Obe tieto koncepcie hovoria o vzniku identity v ľuďoch a kde je jej základ.
Prvá koncepcia, ktorá bola inšpirovaná podľa Durkheima, vychádza zo zvykov z obdobia detstva, ale aj z toho, čo mal jedinec zaužívané. Tento návyk zabezpečuje príslušnosť človeka k sociálnym skupinám a zaručuje ich dočasnú stabilitu, pokračujúcu aj počas dospievania alebo dospelosti.
Druhá koncepcia inšpirovaná Weberom sa sústreďuje na vznik identity v rámci sociálnych foriem. Podľa Sainsaulieho to môžu byť formy spojené s povolaním jedinca. V tejto koncepcii možno chápať identitu ako produkt životnej dráhy alebo jedinečných postojov. V porovnaní s prvým, teda nie je výsledkom vštepovania viac alebo menej pasívneho. Identita človeka teda môže byť popísaná ako spojenie medzi „identitou pre seba“ a „identitou pre druhých“. Goffman tieto identity nazýva reálna a virtuálna identita. Konštitutívne rysy, ktoré sú známe pre svoju vlastnú osobnosť sa spájajú s reálnou identitou, kým naopak, pohľad, ktorým sme videní druhými je charakteristický pre virtuálnu identitu.
Tieto dve koncepcie slúžia ako dôkaz toho, že identita nesúvisí iba s jedincom ako takým a že je uzavretá, ale naopak je výsledkom interakcie pôsobiacej na jedinca od detstva. Zároveň, že v priebehu života nie je nemenná, ale je schopná meniť sa v inom rozsiahlejšom a sociálnejšom prostredí.[4]
Referencie
- ↑ a b PETROUSEK, Miroslav a kol.. Velky sociologický slovník. Praha : Karolinum, 1996. ISBN 80-7184-164-1. S. 414-415. (po česky)
- ↑ a b c d JANDOUREK, Jan. Sociologický slovník. Praha : Portál, 2001. ISBN 80-7178-535-0. S. 104-105. (po česky)
- ↑ a b GIDDENS, Anthony. Sociologie. Praha : Argo, 1991. ISBN 80-7203-124-4. S. 308,550. (po česky)
- ↑ BOUDON, Raymond; BESNARD, Philippe; CHERKAOUI, Mohamed; LÉCUYER, Bernard-Pierre. Sociologický slovník. Olomouc : Univerzita Palackého, 2004. ISBN 80-244-0735-3. S. 69-70. (po česky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk