A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Igor Vasilievič Kurčatov | |
sovietsky fyzik | |
Narodenie | 12. január 1903 Simskij Zavod (Ufská gubernia), Rusko |
---|---|
Úmrtie | 7. február 1960 (57 rokov) Moskva, ZSSR |
Odkazy | |
Commons | Igor Vasilievič Kurčatov |
Igor Vasilievič Kurčatov (* 12. január 1903, Simskij Zavod, Ufská gubernia, Ruská ríša – † 7. február 1960 Moskva, ZSSR) bol sovietsky fyzik, vedúci sovietskeho programu na výrobu atómovej bomby.
Život
Igor Kurčatov sa narodil na Urale v meste Simskij Zavod, dnes Sim, v Čeľabinskej oblasti. Onedlho po jeho narodení sa rodina presťahovala na Krym. Tam študoval na gymnáziu č. 1 v meste Simferopol. Následne pokračoval v štúdiu fyziky na Krymskej štátnej univerzite a lodného inžinierstva na Polytechnickom inštitúte v Petrohrade. V rokoch 1924-1925, bol Kurčatov asistentom na fakulte fyziky Polytechnického inštitútu v Baku. V roku 1925 sa presunul na Fyzikálno-technický inštitút, kde pod vedením A.F. Ioffeho študoval problémy rádioaktivity. V roku 1932 získal podporu, vďaka ktorej mohol zostaviť vlastný vedecký tím, ktorý 21. septembra 1939 (podľa iných v roku 1944) zostrojil prvý sovietsky urýchľovač častíc. Kurčatov a jeho žiak Georgij Fľorov v tej dobe objavili podstatu reťazovej reakcie uránu a vytvorili aj koncepciu jadrového reaktora. Jeho tím vytvoril roku 1946 prvý jadrový reaktor v Európe.
Počas druhej svetovej vojny zameral svoj výskum na obranu lodí pred nemeckými námornými magnetickými mínami. Neskôr sa venoval vylepšovaniu pancierovania tankov. V roku 1943 NKVD zachytilo správy o jadrovom programe západných Spojencov. Stalin následne nariadil čo najskôr začať s vlastným výskumom, na ktorý však vojnou nivočená krajina nemohla poskytnúť dostatok prostriedkov. Ioffe poradil svojim nadriadeným aby do zodpovednej funkcie postavili práve Kurčatova.
Sovietsky atómový program mal spočiatku relatívne nízku prioritu. Situáciu zmenili až informácie agenta K. Fuchsa a neskoršie bombardovanie Hirošimy a Nagasaki. Stalin nariadil Kurčatovovi aby postavil bombu do roku 1948 a jeho nadriadeným menoval Lavrentija Beriju. Na programe spolupracovalo mnoho významných sovietskych vedcov ako boli Julij Borisovič Chariton a Jakov Borisovič Zeľdovič. Prvá skúška sa uskutočnila 29. augusta 1949 na Semipalatinskom cvičisku v Kazachstane. Počas výskumu si Kurčatov nechal narásť dlhú bradu, ktorú si často upravoval do rôznych neobyčajných foriem. Vyhlasoval tiež, že si ju neostrihá do konca testov.
Kurčatov pracoval aj na projekte sovietskej vodíkovej bomby, ale neskôr pracoval a trval na mierovom využití jadrovej energie a bol proti testom jadrových zbraní.
Zomrel v Moskve roku 1960 po tom, čo sa mu do mozgu dostala krvná zrazenina. Urna s jeho popolom bola pochovaná na cintoríne pod Kremeľskou stenou na Červenom námestí.
Po Kurčatovovi bol pomenovaný rádioaktívny prvok s protónovým číslom 104 ako Kurčatovium (Ku), dnes sa však preferuje pomenovanie Rutherfordium (Rf) po novozélandskom jadrovom fyzikovi lordovi Ernestovi Rutherfordovi.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Igor Kurchatov na anglickej Wikipédii.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Igor Vasilievič Kurčatov
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk