A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Praindoeurópčina (iné názvy: indoeurópsky prajazyk, zriedkavejšie: protoindoeurópčina, indoeurópsky protojazyk, nepresne: indoeurópčina, zastarano: praindogermánčina) je predpokladaný prajazyk indoeurópskych jazykov.
Existencia tohto jazyka je už viac ako 100 rokov akceptovaná jazykovedcami a jeho rekonštrukcia je pomerne podrobná. Sir William Jones si v 18. storočí ako prvý všimol podobnosť medzi sanskritom, starou gréčtinou a latinčinou. Začiatkom 20. storočia bol spracovaný opis praindoeurópčiny, ktorý sa (s niekoľkými úpravami) akceptuje dodnes.
Praindoeurópčina sa vyznačovala komplexným morfologickým systémom, ktorý zahŕňal skloňovanie (pridanie prípony ku koreňovej morféme, ako napríklad v chlap, chlapec, chlapček), a ablaut (stupňovanie samohlások, ako v nemeckom nehmen(brať) - nimmt (prítomný čas, 3. os.) - nahm (jednoduchý min. čas) - hat genommen (zložený min. čas). Podstatné mená používali prepracovaný systém skloňovania a slovesá používali podobne prepracovaný systém časovania.
Pretože žiadny priamy dôkaz o existencií praindoeurópčiny neexistuje, všetky poznatky o nej sú odvodené z rekonštrukcií neskorších jazykov pomocou rôznych jazykovedných techník, ako napríklad komparatívnej metódy, či metódy vnútornej rekonštrukcie vývinu jazyka. Teórie o možnom príbuzenstve s inými jazykovými rodinami, vrátane uralských jazykov sú sporné.
Vznik
Jazyk vznikol podľa dvoch hlavných teórií:
- asi 6000 až 7500 pred Kr. v Malej Ázii
- asi 4500 pred Kr. v južnom Rusku (severne od Čierneho mora, Kaukazu a Kaspického mora; od 3500 aj v severnej Malej Ázii)
Existuje ale veľmi veľa alternatívnych teórií, podľa ktorých vznikol v Indii, pri jazere Urmija či v Európe (severnej alebo strednej) a podobne.
Najnovšie sa za najpravdepodobnejšie považuje, že praindoeurópčina vznikla v Arménskej vysočine (t.j. v širokom okolí vrchu Ararat). V 7. alebo 6. tisícročí pred Kr. sa od nej oddelil grécko-arménsky jazyk, anatólčina, albánčina a tocharčina. V 6. tisícročí sa časť Praindoeurópanov presunula na územia severne od Kaukazu, kde následne vznikla z archeologického hľadiska jamová kultúra a z jazykového hľadiska baltsko-slovanský, germánsko-keltský a italický jazyk. Jamová kultúra sa v období okolo 3000 pred Kr. rozšírila na západ, t.j. do západnej, strednej a severnej Európy, kde sa vyššie uvedené tri jazyky následne rozpadli na jednotlivé dnes známe jazyky. Paralelne, najneskôr v 6. tisícročí pred Kr., vznikol aj indoiránsky jazyk, ktorý sa následne rozpadol na jednotlivé dnes známe jazyky. [1]
Vznik indoeurópskych jazykov (podľa bežných predstáv v prvom desaťročí 21. storočia)
Ako prvá sa z praindoeurópčiny oddelila praanatólčina (anatólske jazyky) - asi okolo 4000 alebo okolo 2300 pred Kr. Neskôr sa praindoeurópčina rozpadla na dve vetvy:
- keltsko-italicko-tocharský jazyk:
- z neho sa ako prvé oddelili tocharské jazyky
- neskôr sa keltsko-italicko-tocharský jazyk rozpadol na:
- prakeltčinu (keltské jazyky)
- praitaličtinu (italické jazyky), ktorá sa rozpadla na:
- latinčinu (z nej vznikli románske jazyky)
- oskicko-umbrijské jazyky
- árijsko-grécko-arménsky jazyk:
- z neho sa ako prvé oddelil baltsko-slovansko-germánsky jazyk, ktorý sa neskôr rozpadol na:
- pragermánčinu (germánske jazyky)
- baltsko-slovanský jazyk, ktorý sa neskôr rozpadol na:
- neskôr sa árijsko-grécko-arménsky jazyk rozpadol na:
- grécke jazyky
- arménsko-árijský jazyk, ktorý sa rozpadol na:
- z neho sa ako prvé oddelil baltsko-slovansko-germánsky jazyk, ktorý sa neskôr rozpadol na:
V súčasnosti sa jazyky, ktoré vznikli z indoeurópskeho prajazyka, používajú v Indii a celej Európe. Preto sa tieto jazyky označujú ako indoeurópske jazyky.
Zdroje
- ↑ Paul Heggarty et al, Language trees with sampled ancestors support a hybrid model for the origin of Indo-European languages, Science 2023.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk