A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Infračervená astronómia je odvetvie astronómie a astrofyziky, ktoré sa zaoberá pozorovaním objektov viditeľných v infračervenom spektre. Viditeľné svetlo je v rozsahu od 400 (modré) do 700 (červené) nm. Väčšie vlnové dĺžky ako 700 nm a kratšie ako mikrovlny sa nazývajú infračervené alebo sumbilimetrové žiarenie.
Vedci klasifikujú infračervenú astronómiu ako súčasť optickej astronómie, pretože obyčajne sa používajú rovnaké optické prístroje, ako napríklad zrkadlá, šošovky a detektory.
Objav
Zanedlho potom, čo Isaac Newton použil sklenený hranol na rozštiepnutie bieleho svetla na farebné spektrum, v roku 1800 slávny britský astronóm Williamom Herschelom zistil, že časť zväzku svetla zo Slnka s najväčšou teplotou prekročila koniec červenej časti spektra. Tieto „žeravé lúče“ dokonca tvorili aj spektrálne čiary. V roku 1856 bolo infračervené žiarenie detegované škótskym astronómom Charlesom Piazzi Smythom aj v mesačnom svite.
Moderná infračervená astronómia
Infračervené žiarenie, ktoré so svojou vlnovou dĺžkou blížia viditeľnej časti svetla, sa mu i svojim chovaním do značnej miery podobá – môže byť teda aj detegované podobnými zariadeniami ako viditeľné svetlo. Z tohoto dôvodu sa blízke IR žiarenie včleňuje do viditeľného optického spektra – väčšina teleskopov je teda schopná vykonávať pozorovania aj v „blízkom“ IR spektre. Vzdialenejšie časti IR spektra musia už byť pozorované špeciálnymi teleskopmi ako je napr. James Clerk Maxwell Telescope v Mauna Kea Observatory.
Tak ako ostatné formy elektromagnetického žiarenia je aj to infračervené vedcami využívané pre hlbšie skúmanie vesmíru. Keďže má IR žiarenie vysokú teplotu, je nutné, aby bol teleskop pri jeho pozorovaní tienený a navyše ochladzovaný tekutým dusíkom (LN2) alebo héliom (LHe). Najviac sa táto nutnosť prejavuje v strednej až vzdialenej časti IR spektra. Značné problémy pri pozorovaní IR žiarenia pozemnými teleskopmi pôsobí vodná para v Zemskej atmosfére, ktorá absorbuje jeho značnú časť. Z tohoto dôvodu sú teda teleskopy umiestňované do miest s veľkou nadmorskou výškou a nízkou vlhkosťou vzduchu. Medzi observatória, ktoré sú vybudované na takomto mieste, patrí Mauna Kea Observatory (4 205 m n. m.) Alebo Atacama Large Millimeter Array v Čile (5 000 m n. m.).
Tak, ako u optických teleskopov, aj pre infračervené teleskopy je najlepšie umiestnenie vo vesmíre. Medzi takéto patrí Hubbleov vesmírny ďalekohľad, ktorý dokáže sledovať aj IR časť a v roku 2003 vypustený Spitzerov vesmírny ďalekohľad, ktorý je priamo určený pre pozorovanie infračerveného žiarenia.
Medzi ďalšie metódy pozorovania patria tiež lietadlové observatória (pozorovacie prístroje sú umiestnené na palube lietadla) ako sú Stratospheric Observatory for Infrared Astronomy alebo Kuiper Airborne Observatory. Sledovaním vo vysokých častiach atmosféry (stratosféra) je totiž zmiernený negatívny vplyv vodnej pary, ktorá IR žiarenie absorbuje.
Výborné výsledky dosahujú aj pozemské astronomické interferometre.
Infračervená technológia
Jedným z najčastejších typov IR detektorov, ktoré sa používajú v teleskopoch, je tzv. HgCdTe (Mercury(II) cadmium(II) telluride). Tieto detektory veľmi dobre pracujú v rozsahu vlnových dľžok 0,6 až 5 mikrometrov. Pre sledovanie ďalších vlnových dĺžok alebo pre vyššie rozlíšenie sa používajú: úzkorozchodný semikonduktor, podchladzované bolometre alebo supravodivé tunelové zariadenia.
Astronomické infračervené spektrum
Aj keď dnes už možno skúmať takmer všetky časti infračerveného žiarenia, predsa len je ešte stále mnoho pozorovaní robených zo zemského povrchu. Preto si astronómovia vytvorili zoznam „okien“ tých častí (pásiem) IR spektra, pre ktoré je zemská atmosféra „priepustná“. Medzí hlavné priepustné „okná“ patria
Rozsah vlnových dĺžok | Astronomické pásma | Priepustnosť atmosféry |
---|---|---|
(mikrometre) | ||
od 1,1 do 1,4 | J | Vysoká |
1,5 až 1,8 | H | Vysoká |
2,0 až 2,4 | K | Vysoká |
3,0 až 4,0 | L | 3,0 až 3,5: dobrá; 3,5 až 4,0: vysoká |
4,6 až 5,0 | M | Nízka |
7,5 až 14,5 | N | 8,0 až 9,0 a 10,0 až 12,0: dobrá; ostatné: nízka |
17,0 až 40,0 | 17,0 až 25,0: Q; 28,0 až 40,0: Z | veľmi nízka |
330,0 až 370,0 | submilimetrové | Veľmi nízka |
Referencie
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Infračervená astronomie na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk