A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Intel Corporation | |
Založená | 1968 |
---|---|
Zakladateľ | Gordon E. Moore a Robert Noyce |
Sídlo | Santa Clara, Spojené štáty |
Produkcia | mikroprocesory a integrované obvody |
Prevádzkový príjem | $35.7 Miliárd USD |
Zisk | $5 Miliárd USD |
Zamestnancov | 94 200 |
Slogan spoločnosti | "Leap ahead" |
Webová stránka | www.intel.com |
Intel Corporation (skratka z Integrated Electronics - integrovaná elektronika) je medzinárodná spoločnosť so sídlom v USA, známa ako popredný výrobca mikroprocesorov a integrovaných obvodov. Intel tiež vyrába ďalšie počítačové komponenty ako sieťové adaptéry, základné dosky a pod.
Základné informácie
História spoločnosti
Intel bol založený v roku 1968 Gordonom E. Mooreom (chemikom a fyzikom) a Robertom Noyceom (fyzikom a spoluvynálezcom integrovaného obvodu). Hlavný konkurent Intelu, spoločnosť AMD bola založená len o rok neskôr, v roku 1969. Tretím zamestnancom Intelu sa stal Andy Grove (chemický inžinier), ktorý neskôr spoločnosť viedol počas väčšej časti 80. a 90. rokov 20. storočia. Počas jeho vedenia sa Intel stal jednou z najúspešnejších spoločností na svete.
Prvými výrobkami Intelu boli pamäťové moduly RAM a ROM a spoločnosť sa počas sedemdesiatych rokov minulého storčia stala lídrom v tomto segmente trhu. V tom čase inžinieri Intelu Marcian Hoff, Federico Faggin, Stanley Mazor a Masatoshi Shima vyvinuli prvý mikroprocesor. Pôvodne vyvinutý ako procesor pre elektronickú kalkulačku, Intel 4004 bol na trhu od 15. novembra 1971, no výroba procesorov sa stala hlavnou činnosťou Intelu až v polovici osemdesiatych rokov. (Poznámka: spoločnosť Texas Instruments vyvinula prvý mikroprocesor prakticky v rovnakom období, preto je kredit za tento vynález pripisovaný obom spoločnostiam.)
V roku 1983, na začiatku éry osobných počítačov sa rozhodol vtedajší prezident firmy Andy Grove sústrediť na výrobu procesorov. Grove spustil výrobu procesorov v troch továrňach v rôznych častiach sveta a ukončil licencovanie dizajnu čipov konkurentom firmy ako napr. Zilog a AMD. Následne v 90. rokoch Intel výrazne profitoval z tohoto rozhodnutia. Počas tohto obdobia Intel okrem mnohých procesorov vyvinul aj zbernice PCI, PCI Express, USB a dnes dominantnú architektúru pre multiprocesorové servery. Okrem dominantného postavenia vo výrobe procesorov pre osobné počítače PC, Intel vstúpil v roku 2005 do partnerstva so spoločnosťou Apple Computer a stal sa výhradným dodávateľom procesorov pre platformu Apple Macintosh.
Súčasnosť
Trhová hodnota spoločnosti je 150 miliárd amerických dolárov (stav k decembru 2005).
Ročne Intel vyrobí cez 100 miliónov procesorov, čo je zhruba 75% celosvetovej produkcie x86 procesorov (rok 2000). Okrem procesorov Intel, vyrába procesory pre PDA, čipsety, flash pamäte, telekomunikačné chipy, aj multimediálne vybavenie domácnosti (detské vedecké mikroskopy, web kamery). Najväčším konkurentom firmy je dodnes firma AMD.
Po celom svete pracuje pre firmu Intel cez 94 200 ľudí. Hlavný stan firmy je v Santa Clara (Silicon Valley) v Kalifornii v USA. Celé sídlo Intelu je zložené z komplexu niekoľkých budov, centrála sídli v budove pomenovanej po spoluzakladateľovi Robertovi Noyceovi. V sídle Intelu je taktiež aj múzeum mikroprocesorov.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Intel
Externé odkazy
- Intel website (po anglicky)
- Intel Múzeum (po anglicky)
- Intel Technológie (po anglicky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk