A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Jahodovec obyčajný | |
Stupeň ohrozenia | |
---|---|
(globálne[1]) | |
Vedecká klasifikácia | |
Vedecký názov | |
Arbutus unedo Linnaeus, 1753 | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Jahodovec obyčajný (lat. Arbutus unedo) je krovina z čeľade vresovcovité (Ericaceae).
Popis
Jahodovec dorastá do výšky 4 až 7 metrov. Kmeň je červenkastý a pokrytý dlhými sivastými šupinami. Konáre sú sivé a konáriky hnedo-červenkasté a bohato obrastené listami, pričom na nich môžu rásť žľaznaté chĺpky. Listy sú neopadavé s veľkosťou 8 x 3 cm. Majú kopijovitý tvar, pripomínajúci listy vavrínu. Na lícnej strane sú žiarivo zelené, zatiaľ čo na rubovej strane majú matný odtieň. Okraj listovej čepele je zúbkovitý, ba až pílkovitý. Listová stopka meria 7 až 8 milimetrov. Kvetenstvo má tvar visiacej metliny, jeho os je červenkastá a listene, ktoré kvetenstvo obklopujú, sú oválno-kopijovité a tiež červenkastej farby. Kalich meria 1 až 1,5 mm, je trváci a jeho krátke kališné lístky trojuholníkovitého tvaru sú na základni spojené. Koruna kvetu je bankovitá, meria 7 až 8 mm, má bielu až žltkastú farbu a po vyschnutí opadáva. Tvorí ju 5 na konci zahnutých okvetných lístkov, ktoré sú porastené jemnými chĺpkami. Vo vnútri kvetu sa nachádza 10 tyčiniek s ochlpenými nitkami, ktorých spodná časť je veľmi hrubá. Peľnice sú červenkasté, rozdelené na dva peľové vačky, z ktorých sa po prasknutí uvoľňuje peľ. Semenník je vydutý a bez chĺpkov, čnelka je rovná a mierne kužeľovitá s ryhami tiahnúcimi sa po celej dĺžke. Plod jahodovca tvorí guľatá a vydutá bobuľa o veľkosti 7 až 10 mm, ktorá má po dozretí červenú farbu. V každej z piatich komôr plodu sa nachádza niekoľko drobných hranatých semien hnedej farby.
Rozšírenie a výskyt
Vyskytuje sa po celom Stredomorí vrátane ostrovov v tejto oblasti, v severnej Afrike a na celom Pyrenejskom polostrove (Španielsko a Portugalsko). Možno ho tiež nájsť na západe Francúzska a Írska, ale aj na Ukrajine.
Rovnako rastie aj v Mexiku, na Kube a v Strednej Amerike až po severnú časť Južnej Ameriky. V týchto oblastiach dosahuje priemernú výšku 15 až 20 metrov, má lesklé a ohybné konáre červenohnedej farby, ktoré zvyčajne pokrývajú šupiny.
Prirodzene sa vyskytuje v zmiešaných lesoch, predovšetkým v roklinách a v tiesňavách vytvorených vodnými tokmi, ale tiež ju možno nájsť v dubových lesoch alebo na skalných bralách. Pokiaľ ide o nadmorskú výšku, vyskytuje sa od úrovne mora až do výšky 800 – 1200 metrov nad morom.
Darí sa mu v dobre odvodnenej ílovitej pôde.
Pestovanie a využitie
Záhradníctvo
Okrasné využitie tohto kra v parkoch a záhradách je všeobecne známe. Napriek tomu, že opadávajúce zrelé plody špinia okolie, je cenený pre sfarbenie svojich žltých, oranžových a červených bobúľ. Dobre znáša vápno a uprednostňuje prehriate miesta na slnku alebo v polotieni. Ťažko ich presádzať, a preto sa odporúča rozmnožovať ich prostredníctvom semienok, ktoré sa zbierajú od septembra do decembra. Jahodovec je veľmi citlivý na mráz.
Využitie v potravinárstve
Jahodovec sa využíva na mnohé účely, no potravinárske využitie jeho plodov je azda najznámejšie. Hoci nemajú výraznú chuť, sú cenené pre svoju sladkosť. Robí sa z nich lekvár, ale tiež zaváraniny. Fermentáciou sa z plodov dajú získať alkoholické nápoje. Robí sa z nich napríklad alicantský jahodovcový likér.
V niektorých častiach Stredomoria (napríklad v Alžírsku alebo na Korzike) sa fermentované plody používajú na výrobu istého druhu vína, destiláciou ktorého sa dá získať brandy. Jahodovec je výbornou včelárskou rastlinou a v minulosti sa z neho v Španielsku získaval cukor. V Líbyi sa táto rastlina používa na zafarbovanie koží načerveno. V Portugalsku sa z neho zas vyrába obľúbená domáca pálenka.
Využitie v lekárnictve
Medzi aktívne látky obsiahnuté v jahodovci patria arbusterín, tanín a kyselina galová. Plody sú z 20 % tvorené cukrami. Semienka sú zas bohaté na mastné kyseliny. Kôra stromu sa používala v prírodnej medicíne ako diuretikum, adstringencium, ale tiež ako močové a obličkové antiseptikum.
Iné využitia
Drevo jahodovca je ťažké, tvrdé a jemnozrnné. Taktiež je ohybné a ľahko sa opracuváva. Používa sa na výrobu rukovätí rôznych nástrojov, ale tiež sa z neho robia stĺpy, alebo sa využíva na kúrenie buď vo forme kuriva, alebo vo forme dreveného uhlia. V Spojených štátoch amerických sa z neho robia luky.
História
Jedna legenda vraví, že z krvi obra Géryona, po tom, ako ho skolil Herkules, sa zrodil strom, ktorý plodil ovocie bez kôstky v období roka, keď sa na oblohe začínajú objavovať Plejády. Pre Rimanov bol tento strom posvätný. Zasvätili ho nymfe Cardei, ktorá bola milenkou boha Jánusa a ochraňovala prah domovov. Jeho konáre sa tiež pokladali na rakvy. V klasickom období z jeho dreva vyrábali Gréci flauty. Španielski vtáčnici v 18. storočí používali semienka jahodovca pri chytaní vtákov v zimnom období.
Symbolika
Jahodovec je vyobrazený na madridskom erbe spolu s medveďom, ktorý sa oň opiera prednými končatinami. Jednotliví autori sa nevedia zhodnúť, prečo je na erbe práve takýto výjav. Je možné, že tak rozhodla madridská mestská rada, aby odlíšila svoj majetok od vlastníctva madridskej cirkvi, ktorá vo svojom znaku používala chodiaceho medveďa. Humorista a karikaturista Antonio Mingote si vo svojej knihe Dejiny Madridu význam erbu vysvetlil ďalším spôsobom: „ pôvodný obyvateľ tejto krajiny – medveď, objíma tento strom, aby neprišiel radný a nezrezal ho“.
Príbeh medveďa a jahodovca v madridskom erbe sa zrejme spája so snahou zjednotiť záujmy dvoch majiteľov veľkostatkov. Na prvom statku už niekoľko storočí prevládal lesný porast, zatiaľ čo na tom druhom prevládali pastviny. Medveď mal byť spojovacím prvkom medzi oboma pozemkami. Je zaujímavé, že v dobe, keď bol erb vytvorený, v Madride už žiadne medvede nežili, keďže z loveckého revíru v oblasti Monte del Pardo sa vytratili už pred jedenástym alebo dvanástym storočím. Táto oblasť tak isto nebola vhodná pre šírenie jahodovca, keďže tu preň panujú nevhodné poveternostné podmienky, a preto tu vo voľnej prírode nerastie.
Vedecká klasifikácia
Arbutus unedo ako prvý popísal Carl Linné vo svojej knihe Druhy rastlín (Species plantarum) v roku 1753.
- Etymológia
Arbutus: jedno z dvoch mien, ktoré používali latinsky hovoriace národy na pomenovanie stredomorského zástupcu tohto druhu. Používal ho napríklad aj Vergílius vo svojich Georgikách (2, 69).
unedo: latinské slovo odvodené od výrazu unum tantum edo – Zjem iba jeden. Ide o druhý výraz, ktorý sa používal na pomenovanie tohto kra: Plínius starší – Naturalis Historia (15, 98 a 23, 151). Kvalitatívne adjektívum odkazuje na fakt, že plody tohto kra môžu obsahovať alkohol, keďže na konároch zostávajú pomerne dlho, vinou čoho môžu podliehať fermentácii.
Galéria
-
Detail plodov jahodovca v Národnom parku Monfragüe
-
Kmeň so šupinkastou kôrou
-
Kvety sú cenené pre ich typický tvar ovisnutej metliny
-
Detailný pohľad na vydutý semenník a ryhovanú čnelku. Na obrázku vidno aj zvyšky kalichu (okvetné lístky boli odstránené)
-
Tyčinky s hrubou spodnou časťou
-
Jahodovec a medveď sú symbolom Madridu
Referencie
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jahodovec obyčajný
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Arbutus unedo na španielskej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk