A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Jakabovci bola významná rodina košických architektov, staviteľov a podnikateľov.
Biografia členov rodiny
Péter Jakab
Narodil sa 1. septembra 1834 v Košiciach. V šťastnom manželstve s Josefou, rod. Hanserovou prežil 44 rokov. Vychovali spolu troch synov – Árpáda, Gejzu a Vojtecha. V roku 1860 založil v Košiciach stavebnú firmu, ktorá niekoľko desaťročí prosperovala v oblasti stavebného podnikania a architektúry. Roku 1876 sa stal majiteľom obchodu so stavebninami. Od roku 1878 vlastnil v Košiciach tehelňu. Na krajinskej výstave v Budapešti roku 1885 získal za expozíciu, ktorou prezentoval výsledky svojho vyše 20-ročného úspešného stavebného podnikania, zlatú medailu. V roku 1889 bol jedným zo zakladajúcich členov slobodomurárskej lóže Resurrexit v Košiciach. Tehelňu, vlajkovú loď rodinnej firmy, roku 1898 zveril svojmu najmladšiemu synovi Vojtechovi – podnikateľovi. Zomrel 20. apríla 1903. S významným architektom sa 23. apríla 1903 na cintorín Rozália v Košiciach prišlo okrem blízkej rodiny rozlúčiť množstvo smútiacich.[1]
Árpád Jakab
Narodil sa 4. marca 1861 v Košiciach ako prvorodený syn Pétera Jakaba. V 70. – 80. rokoch 19. storočia študoval na reálke v Košiciach, neskôr na technike vo Viedni. Od roku 1894 spolu s bratom Gejzom ostali verní rodinnej tradícii a založili si vlastný stavebný podnik. Po smrti otca viedli jeho stavebnú firmu. V roku 1908 odišiel do Budapešti. Dobová tlač konštatovala, že Košice prišli o šikovného architekta. Zomrel v septembri 1927 v Košiciach.[1]
Gejza Jakab
Narodil sa 13. decembra 1863 v Košiciach. Od roku 1894 spolu s bratom Árpádom realizovali v Košiciach množstvo budov – Vyššiu dievčenskú školu, školu pre pôrodné asistentky, múzeum, kasárne, banky, Jakabov palác. Od roku 1908 viedol stavebnú firmu v Košiciach. Zomrel 2. decembra 1915 v Košiciach.[1]
Vojtech Jakab
Narodil sa 17. októbra 1870 v Košiciach ako najmladší syn manželov Jakabovcov. Spomedzi súrodencov mal najväčšie podnikateľské schopnosti. Od roku 1898 viedol rodinnú tehelňu v Košiciach. Na poste riaditeľa tehelne zotrval i po zlúčení s Hornouhorskou stavebnou spoločnosťou roku 1918. Zomrel roku 1952 v Košiciach vo veku 82 rokov.[1]
Členovia rodiny architektov a stavebných podnikateľov Jakabovcov sú pochovaní v rodinnej hrobke na cintoríne Rozália v Košiciach.[1]
Jakabovci a ich pôsobenie v stavebníctve
Pôsobenie rodiny architektov a staviteľov Jakabovcov od 70. rokov 19. storočia tvorilo neodmysliteľnú súčasť rozmáhajúceho sa stavebného podnikania v Košiciach. Péter Jakab, najstarší z rodu, položil základy rodinnej firmy. Okrem podnikania v oblasti stavebníctva aktívne pôsobil v mestskom zastupiteľstve, bol členom Živnostenského spoločenstva, presbyterstva evanjelickej cirkvi a slobodomurárskej lóže. Aby sa presadil na poli stavebníctva, vložil investície do kúpy tehelne. Jeho parná tehelňa a obchod so stavebným materiálom patrili k najvyhľadávanejším v širokom okolí. V obľube boli najmä keramické výrobky. Od roku 1895 jeho tehelňa vyrábala i keramické stavebné prefabrikáty. O kvalite ponúkaného sortimentu vypovedá aj fakt, že firma Jakabovcov patrila k hlavným dodávateľom stavebného materiálu na rekonštrukciu Dómu sv. Alžbety v Košiciach. Na krajinskej výstave v Budapešti roku 1885 Péter Jakab vystavoval výsledky a produkty svojho podnikania na 46 tisíc m2 výstavnej plochy. Jeho traja synovia Árpád, Gejza a Vojtech pokračovali v rodinnej tradicii. Je zaujímavé, že iba Árpád, ktorý sa prejavil aj ako literát – písal básne, mal architektonické vzdelanie. Vyštudoval na technike vo Viedni. Pôsobil v Košiciach a v Budapešti. Od roku 1894 začal podnikať spolu s bratom Gejzom. Venovali sa projekcii a realizácii stavieb a popri rodine Répászkych patrili k najproduktívnejším stavebným podnikateľom v Košiciach. Najmladší syn Pétera Jakaba Vojtech, úspešne prebral po otcovi stavebné podnikanie a stal sa riaditeľom košickej tehelne. Na začiatku spomínaných podnikateľských úspechov dvoch generácii stál však najstarší z rodu Jakabovcov – Péter. Za celoživotný prínos v oblasti stavebníctva získal zlatý záslužný kríž Františka Jozefa.
Keď roku 1860 Péter Jakab založil stavebnú firmu, ešte netušil, že položil základy jedného z najprosperujúcejších stavebných podnikov na východe Slovenska. Pre tento druh podnikania dokázal nadchnúť i svojich troch synov Árpáda, Gejzu a Vojtecha. Základom rodinného podnikania sa stala parná tehelňa, ktorú Jakabovci vlastnili od roku 1878. Tehelňa Jakabovcov na Moldavskej ceste spolu s tehelňou Hornouhorskej stavebnej spoločnosti podnietili stavebnú konjunktúru v Košiciach a okolí. Roku 1895 tehelňu modernizovali a rozšírili jej sortiment o špeciálne tehly terakota. Riaditeľom tehelne sa roku 1898 stal Vojtech Jakab, ktorý nazbieral skúsenosti z tohto odvetvia aj v zahraničí a úspešne sa venoval podnikaniu na poli stavebníctva.
Hotel Schalkház Košice
Dňa 14. augusta 1873 košický veľkopodnikateľ s vínom Leopold Schalkház otvoril hotel Schalkház, ktorý patril k najluxusnejším objektom v Košiciach. Predurčovala ho k tomu nielen výhodná poloha na Hlavnej ulici, ale aj jeho architektúra, ktorá mu v spojitosti so známym menom majiteľa priniesla prosperitu. Stavbu realizovala firma Pétera Jakaba podľa plánov L. Freya, košického architekta pôsobiaceho v Budapešti. Mimoriadna kvalita stavebných prác a dokonalé remeselné vypracovanie interiérov vypovedali o vzájomnom dialógu architekta a staviteľa, ktorého výsledkom bolo pozoruhodné architektonické dielo. Súčasťou hotela v eklektickom slohu bola koncertná sála, v ktorej vystupovali mnohí výrazní umelci tej doby, napríklad svetoznámy taliansky spevák Enrico Caruso. Po smrti zakladateľa hotel zdedil jeho syn Leopold Schalkház ml.[2] Od 19. februára 2009 na jeho mieste stojí hotel DoubleTree by Hilton.[3]
- Pozri aj: DoubleTree by Hilton Hotel Kosice
Divadlo, múzeum, škola, palác
Stavebné aktivity rodiny Jakabovcov v Košiciach a okolí prinášali spoluprácu s významnými architektmi. Podľa projektu budapeštianskeho architekta Vojtecha Czieglera postavili Jakabovci roku 1898 Andrássyho palác na Hlavnej ulici.[4] Árpád a Gejza Jakabovci navrhli a spolu s architektom a stavebným podnikateľom Michalom Repaszkým postavili aj budovu košického múzea.[5][6] Stavebná firma Jakabovcov sa podieľala aj na výbornej architektonickej úrovni secesnej Vyššej dievčenskej školy od J. Pártosa.[7] Roku 1899 podľa plánov Adolfa Lánga a A. Steinhardta Jakabovci opäť spolu s Michalom Repaszkým postavili košické mestské divadlo[8] a pre architekta Jozefa Huberta realizovali filiálku Rakúsko-uhorskej banky v Košiciach.
Romantizmus na brehu Mlynského potoka
Vplyv regotizácie košického dómu, na ktorého obnovu firma Jakabovcov dodávala stavebný materiál, sa prejavil aj pri návrhu tzv. Jakabovho paláca. Postavili ho v roku 1899 podľa projektu Árpáda a Gejzu Jakabovcov. V romantickom koncepte rodinného sídla, ktoré slúžilo potrebám bývania i podnikateľským aktivitám, nachádzame viaceré tendencie – gotickú a orientálnu inšpiráciu, secesné motívy či prvky britskej obrody remesiel a umenia. Uplatnili sa na fasáde, v hmotovej skladbe aj priestorovom koncepte. Požiadavky na komfort bývania a reprezentáciu prosperujúcej firmy sa naplnili, forma a funkcia architektonického diela sa ocitli vo vzájomnom súlade. Romantický dojem umocňovala aj samotná poloha objektu v blízkosti mestského parku na brehu vtedajšieho Mlynského potoka.[9][10][11]
Referencie
- ↑ a b c d e Medzi najznámejšie rodiny, ktoré sa zaslúžili o rozvoj Košíc, patrili v 19. storočí Jakabovci. SME (Bratislava: Petit Press), 2009-11-15. Dostupné online . ISSN 1335-4418.
- ↑ NEDOBA, Martin. Impérium Hiltonu aj na Slovensku. ASB.sk (Bratislava: JAGA GROUP), 2009-07-16. Dostupné online .
- ↑ Hotel Doubletree by Hilton Košice – prvý u nás, druhý v Európe . Košice: stavebne-forum.sk, 2009-03-09, . Dostupné online. [nefunkčný odkaz
- ↑ KETURIST. Andášiho (Andrássyho) palác . Košice: keturist.sk, . Dostupné online.
- ↑ Východoslovenské múzeum. Historická účelová budova . Košice: vsmuzeum.sk, . Dostupné online.
- ↑ BOBRIKOVÁ, Zuzana. Z histórie účelovej budovy múzea . Košice: web.vucke.sk, 2012-07-20, rev. 2017-03-07, . Dostupné online.
- ↑ KUSÝ, Martin. Architektúra na Slovensku 1848-1918. Bratislava : Bradlo, 1995. . ISBN 8071270512. S. 186.
- ↑ DLHÁNOVÁ, Viera. Theatre database / Divadelná architektúra v stredoeurópskom priestore . theatre-architecture.eu, . Dostupné online.
- ↑ Mesto Košice. Jakabov palác . Košice: kosice.sk, cit. 2021-03-12. Dostupné online.
- ↑ KOŠICE:DNES. Jakabov palác v zrkadle Mlynského náhonu online. Košice: kosicednes.sk, 2021-01-24, cit. 2021-03-12. Dostupné online.
- ↑ KOLCUN, Milan. Potulka s Milanom Kolcunom: Jakabov palác online. Košice: tvkosice.sk, 2020-04-04, cit. 2021-03-12. Dostupné online.
Zdrojupraviť | upraviť zdroj
- DULLA, Matúš, a kol. Majstri architektúry. Bratislava : Perfekt, 2005. ISBN 80-8046-312-3. S. 87.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk