A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Jozef Piaček | |
Slovensko Súčasná filozofia | |
Jozef Piaček na archívnej snímke z roku 1994 | |
Biografické údaje | |
---|---|
Narodenie | 21. máj 1946 (78 rokov) Bratislava, Slovensko |
Dielo | |
Škola/tradícia | Bratislavská filozofická škola, kriticizmus, synkriticizmus |
Oblasť záujmu | Synkriticizmus, perichronozofia |
Význačné myšlienky | kultúra je premena zla na dobro; základom komunikácie je prianie inakosti druhému |
Doc. PhDr. Jozef Piaček, CSc. (* 21. máj 1946, Bratislava) je súčasný slovenský filozof a bývalý univerzitný docent. Vo filozofickom myslení ho ovplyvnili Edmund Husserl, Jan Patočka, Martin Heidegger, Karl Marx, Džiddú Krišnamúrti, Ján Albrecht a Igor Hrušovský.
Kariéra
V roku 1970 dokončil štúdium filozofie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Do roku 2012 tu pôsobil ako prednášajúci dejín filozofie. Od svojich asistentských začiatkov sa špecializoval na výklad filozofických smerov 20. storočia. Takisto prednášal mnohé povinné i výberové kurzy a viedol doktorandov z tejto oblasti. Na Katedre filozofie a dejín filozofie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave založil Stály seminár Integrácia. Pedagogicky pôsobil aj na Trnavskej univerzite, na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a na hudobnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. S prednáškami vystupoval aj v zahraničí, v Halle, Tbilisi, Brne či vo Viedni.[1]
Vo výskume sa sústreďoval na problematiku fenomenológie. Postupne vypracoval vlastnú koncepciu synkriticizmu. Od osemdesiatych rokov 20. storočia sa začal zaoberať aj možnosťami využitia výpočtovej techniky vo filozofických vedách, pričom spolupracoval s informatikou, najmä na riešení metodologických problémov. Spolu s Milošom Kravčíkom je spolutvorcom prvej slovenskej počítačovej filozofickej hypertextovej encyklopédie, známej aj pod skratkou FILIT,[2] ktorej rozvinutím je Pomocný slovník filozofa.[3][4]
Takisto bol aj členom vedeckého kolégia Slovenskej akadémie vied pre filozofiu.
Jozefa Piačeka považujú za filozofického otca hudobného zoskupenia Požoň sentimentál.[5]
Vývin filozofického myslenia
V myšlienkovom vývine Jozefa Piačeka možno rozlíšiť dve vývinové etapy, a to kriticistickú (od roku 1970 až do roku 1986) a synkriticistickú (od roku 1986 až po súčasnosť).[6] V jednom i druhom období sa Jozef Piaček prihlasuje k tradícii bratislavskej filozofickej školy (BFŠ), k filozofii čistého bytia Igora Hrušovského a k jej rozvíjaniu z pozícií Filkornovej polymorfistickej ontológie,[7] Černíkovej kategoriológie resp. Suchého ontologizmu.
Kriticistická etapa (1970 – 1986)
Kriticistická etapa Piačekovho filozofického myslenia krúži okolo recepcie Husserlovej filozofie prirodzeného sveta alebo životného sveta (Lebenswelt), ktorý Jozef Piaček tematizuje pod titulom pôvodného východiska poznania. V tomto období vychádza z Patočkovej recepcie Husserlovej fenomenológie a Heideggerovej a Finkeho filozofie, vyúsťujúcej do filozofie prirodzeného sveta, ktorú rozoberá z pozície Marxovho kriticizmu. Táto etapa vrcholí uverejnením prvej syntetickej monografie o fenomenológii na Slovensku Marxizmus a kríza fenomenológie (v roku 1984; názov strojopisu odovzdaného redakcii v roku 1982 znel Pôvodné východisko vedeckého poznania u E. Husserla), kde sa už ohlasuje východisková myšlienka ďalšej (synkriticistickej) myšlienkovej etapy Jozefa Piačeka. Jedná sa o ideu transhorizontovej reality, a to pod titulom otvorenej povahy bytia za horizontom. V rámci synkriticizmu Piaček v tomto prípade hovorí o unikajúcne.[8]
Synkriticistická etapa (1986 – súčasnosť)
Synkriticistická etapa Piačekovho filozofického myslenia začína jeho založením Stáleho seminára Integrácia (SSI) na jeseň roku 1986. V priebehu práce SSI Piaček prekonáva polemistické maniery obdobia kriticizmu smerom k zaujatiu agapistického prístupu tak k Husserlovmu ako aj k Patočkovmu odkazu. Z Marxovho kriticizmu si zachováva jeho ideu sebaoslobodzovania sa človeka, no postupne ju transformuje v smere svojej koncepcie deegoizácie - rozpúšťania ega. V tomto smere ho mocne ovplyvňuje filozofia Džiddú Krišnamúrtiho a intenzívne dialógy s Jánom Albrechtom. V priebehu druhej polovice osemdesiatych rokov 20. storočia tak Piaček postupne vypracováva svoju vlastnú filozofickú pozíciu, ktorú označuje termínom synkriticizmus a ktorej základy tvorí perichronozofia, čiže filozofia bezčasia. Základným textom synkriticistickej etapy je hlavné dielo Jozefa Piačeka Synkriticizmus – filozofia konkordancie (2002; ide o upravený pôvodný rukopis z roku 1999). Termíny väčšiny synkriticistických textov vrátane perichronozofie[9] sú zahrnuté do Slovenského národného korpusu.
Jedným z motívov vypracovania synkriticizmu bolo ukázať kohéziu Bratislavskej filozofickej školy napriek pôvodnej rozdielnosti svetonázorových proveniencií jej predstaviteľov (novopozitivizmus, novotomizmus, marxizmus, fenomenológia). V synkriticistickej etape sa venuje najmä vzťahu medzi kultúrou a civilizáciou, pričom ťažkosť civilizácie vidí v nezrelosti muža, ktorá sa prenáša aj na ženu intenzifikujúcu napodobňovanie muža a na mladistvých stále nižšej vekovej kategórie. Ilustráciou tejto skutočnosti sú podľa neho vojny (prvá a druhá svetová vojna, vietnamská, iracká, afganská, líbyjská atď. vojna), nezriedka podpora vlastných nepriateľov, konzumerizmus, turizmus, automobilizmus, rôzne druhy závislosti, chýbanie vlastného názoru, znecitlivenie voči prírode, porušovanie pravidiel súžitia alebo správania sa, stupňujúca sa násilnosť, neschopnosť pomáhajúcich pomáhať samým sebe atď. Príčina tohto stavu tkvie podľa Piačeka v egoizácii a jeho prekonávanie v deegoizácii. Synkriticizmus tak napokon dopracúva do filozofie rozpúšťania ja a jeho nahradenia milujúcnom ako žiarivou prázdnotou obklopovanou ustávajúcim utrpením, ako bezčasovým intervalom (in-no-time-interval), ktorý zbezodkladňuje prerušenie konania zla.[10] Komplexný obraz o tejto etape podáva súbor štúdií z pera J. Siváka, R. Sťahela, S. Gálika, A Slavkovského a S. Gálikovej Tolnaiovej pod názvom Synkriticizmus a fenomenológia. (Synkríza, fenomén, intencionalita) v zborníku Znak a fenomén[11].
Dielo (výber)
Je autor prvého prekladu anglickej filozofickej monografie do slovenčiny (E. Cassirer Esej o človeku (1977)), autor „prvej syntetickej monografie o fenomenológii na Slovensku“ (Marxizmus a kríza fenomenológie, 1984, odovzdanej do redakcie 1982 pod titulom Pôvodné východisko vedeckého poznania u E. Husserla)[12] a tvorca “prvej pôvodnej slovenskej filozofickej koncepcie (synkriticizmu).[13]
- Synkriticizmus – filozofia konkordancie. Bratislava : , 2002. Dostupné online. Archivované 2014-03-14 z originálu.
- Malá encyklopédia synkriticizmu. Bratislava 2013.
- Človek tvárou tvár k sporu inštitúcií
Referencie
- ↑ A. Eliáš: Slávnostný príhovor, in: Maco, R. (ed.), Znak a fenomén. Zborník z konferencie konanej dňa 8. februára 2007. Bratislava, ALL ACTA 2007, s. 10
- ↑ FILIT. OTVORENÁ FILOZOFICKÁ ENCYKLOPÉDIA . ii.fmph.uniba.sk. Dostupné online.
- ↑ POMOCNÝ SLOVNÍK FILOZOFA . ii.fmph.uniba.sk. Dostupné online. [nefunkčný odkaz
- ↑ M. Zigo: Katedra filozofie FFUK v prúde času, in: Farkašová, E. - Bohunická,, L. - Marcelli, M. (eds.): Brnianske prednášky'. Brno, Vydavatelství MU 2003, s. 28
- ↑ Požoň sentimentál . pozon.sk. Dostupné online.
- ↑ R. Sťahel: O Jozefovi Piačekovi a jeho diele, in: Maco, R. (ed.), Znak a fenomén. Zborník z konferencie konanej dňa 8. februára 2007. Bratislava, ALL ACTA 2007, s. 117
- ↑ Z DEJÍN FILOZOFICKÉHO MYSLENIA NA SLOVENSKU . docs.google.com. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ R. Sťahel: O Jozefovi Piačekovi a jeho diele, in: Maco, R. (ed.), Znak a fenomén. Zborník z konferencie konanej dňa 8. februára 2007. Bratislava, ALL ACTA 2007, s. 118
- ↑ J. Olšovský: 'Slovník filosofických pojmů současnosti, heslo perichronosofie'. Praha, GRADA 2011, s. 176
- ↑ R. Sťahel: O Jozefovi Piačekovi a jeho diele, in: Maco, R. (ed.), Znak a fenomén. Zborník z konferencie konanej dňa 8. februára 2007. Bratislava, ALL ACTA 2007, s. 119
- ↑ R. Maco: Znak a fenomén. Zborník z konferencie konanej dňa 8. februára 2007. Bratislava, ALL ACTA 2007, s. 105
- ↑ J. Sivák: Jan Patočka and Phenomenology in Bohemia and Slovakia, in: Tymieniecka, A.T. (ed.), Phenomenology World Wide. Dordrecht, Kluwer 2010, s. 305
- ↑ R. Sťahel: Pojem krízy v synkriticizme, in: Lalíková, E. - Kostelník, Š - Rembierz, M. (eds.): Filozofia a slovanské myšlienkové dedičstvo. Bratislava, IRIS 2008, s. 317
Zdroje
- ELIÁŠ, Anton, "Slávnostný príhovor", in: Maco, R. (ed.), Znak a fenomén. Zborník z konferencie konanej dňa 8. februára 2007. Bratislava, ALL ACTA 2007, s. 9 - 11. ISBN 978-80-969913-3-4
- MACO, Róbert (ed.), Znak a fenomén. Zborník z konferencie konanej dňa 8. februára 2007 (pri príležitosti životných jubileí Miroslava Marcelliho a Jozefa Piačeka) na Katedre filozofie a dejín filozofie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Bratislava, ALL ACTA 2007. ISBN 978-80-969913-3-4
- OLŠOVSKÝ, Jiří, "Slovník filosofických pojmů současnosti, heslo perichronosofie". Praha: GRADA, 2011., s. 176. ISBN 978-80-247-3613-6
- SIVÁK, Jozef, "Jan Patočka and Phenomenology in Bohemia and Slovakia", in: Tymieniecka, A.T. (ed.), Phenomenology World Wide. Dordrecht etc., Kluwer 2010, p. 301 - 307. ISBN 978-90-481-5843-0
- SŤAHEL, Richard, "O Jozefovi Piačekovi a jeho diele", in: Maco, R. (ed.), Znak a fenomén. Zborník z konferencie konanej dňa 8. februára 2007. Bratislava, ALL ACTA 2007, s. 117 - 126. ISBN 978-80-969913-3-4
- SŤAHEL, Richard, "Pojem krízy v synkriticizme", in: Lalíková, E. - Kostelník, Š - Rembierz, M. (eds.): Filozofia a slovanské myšlienkové dedičstvo: osobnosti, problémy, inšpirácie. Zborník príspevkov z 2. ročníka slovensko-poľskej medzinárodnej vedeckej konferencie rozšírenej o spoluprácu s predstaviteľmi českej filozofie, Kongresové centrum SAV v Smoleniciach, 14. 4. - 16. 4. 2008. II. diel. Bratislava: SFZ pri SAV vo vydavateľstve IRIS, 2008., s. 317 - 322. ISBN 978-80-89256-19-8
- ZIGO, Milan, "Katedra filozofie FFUK v prúde času", in: Farkašová, E. - Bohunická,, L. - Marcelli, M. (eds.): Brnianske prednášky. Brno: Vydavatelství MU, 2003., s. 5 - 32. ISBN 80-210-3046-1
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk