A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kantakuzénovci | |
Krajina | Byzantská ríša, Morejský despotát |
---|---|
Tituly | byzantský cisár, morejský despota |
Zakladateľ | byzantský generál neznámeho mena |
Rok založenia dynastie | 11. storočie |
Nástup dynastie na trón | 1347 (Byzancia) |
Zosadenie dynastie z trónu | 1357 (Byzancia) 1383 (Morea) |
Posledný panovník | Demetrios Kantakuzénos |
Štátna príslušnosť | byzantská, srbská |
Kantakuzénovci[1] (iné mená pozri nižšie) bol byzantský aristokratický rod pochádzajúci z okolia maloázijskej Smyrny. Dvaja jeho príslušníci, Ján VI. Kantakuzénos a Matthaios Kantakuzénos, boli byzantskými cisármi, ďalší jeho príslušníci vládli v Morejskom despotáte. Rod významne zasiahol do dejín Byzantskej ríše v jej záverečnom období.[1][2]
Mená
- Kantakuzénovci, iné prepisy: Kantakuzenovci, Kantakouzénovci, Kantakouzenovci
- plurál: starogr. Καντακουζηνοί[2]; slov. prepis podľa PSP: Kantakouzénoi; iné prepisy: Kantakuzénoi, Kantakouzenoi, Kantakuzenoi; lat. Cantacuzenes[3]
- singulár muž. rod: starogr. Καντακουζηνός[2]; slov. prepis podľa PSP: Kantakouzénos; iné prepisy: Kantakuzénos, Kantakouzenos, Kantakuzenos; lat. Cantacuzenus[4]
- singulár žen. rod: starogr. Καντακουζηνή[2]; slov. prepisy podľa PSP: Kantakouzéné; iné prepisy: Kantakuzéné, Kantakouzene, Kantakuzene; s adaptáciou:PSP, Kap. III., podkap. 3, bod 4: Kantakouzéna, Kantakuzéna; lat. Cantacuzena
Dejiny rodu
Prvým známym členom rodu bol pechotný generál pôsobiaci za vlády byzantského cisára Alexia I. Komnéna.[1] V oblasti vojenstva za vlády Komnénovcov pôsobil aj ďalší členovia rodu, naopak o civilných či duchovných úradoch sa nevie nič. Často držali významné hodnosti ako sebastos (Ióannes/Ján K.), doux (Andronikos K.) či ceasar (iný Ióannes/Ján K.).[2] Pôvod mena je zrejme odvodený od toponyma Kara Kouzénan/z Kuzénonu z okolia Smyrny.[5][6] V období štvrtej križiackej výpravy patril rod k najbohatším pozemkovým vlastníkom, čo dokladá významný križiacky dokument Partitio Romaniae. Značný vplyv dosiahli po obnovení Byzantskej ríše v roku 1261 za vlády Palaiologovcov. Opätovne slúžili v oblasti vojenstva, ale aj v rámci štátnej správy. Michaél bol veľkým konostaulom, generálom cisára Michala VIII. Irena Kantakuzéna sa stala manželkou Konštantína, cisárovho mladšieho brata. Iný Michaél sa stal správcom Morey, významnej bašty Byzantskej ríše v jej záverečnom období. Politicky boli spriaznení s početnými byzantskými rodmi.[2]
Na výslnie politických dejín sa rod dostal v roku 1347, keď sa Michaélov syn stal cisárom a vládol ako Ján VI. Kantakuzénos. Ján patril k najväčším učencom svojej doby a svojou politikou významne prispel k rozvoju hésychazmu. Občianska vojna, ktorú vyvolal však Byzanciu výrazne oslabila a posilnila vplyv maloázijských Osmanov. V roku 1353 bol za spolucisára korunovaný Jánov syn Matthaios (aj Matúš či Matej). Významné posty zastával aj jeho druhý syn, morejský despota Manuel, ktorý patril k významným mecenášom umenia. Jánova dcéra Helena sa stala manželkou byzantského cisára Jána V.[1][2]
Predstaviteľmi ďalšej generácie Kantakuzénovcov boli synovia Matthaia, Demetrios a Ján, ktorí ako despoti vládli v zdedenej Morey.[1] Po ich smrti sa však vláda v poloautonómnej krajine dostala do rúk Palaiologovcov.[3] Potomkovia despotu Demetria ďalej pôsobili v Byzantskej ríši. Andronikos Kantakuzénos držal ako posledný pred zánikom ríše post veľkého domestika. Jedna vetva rodu sa niekedy v 15. storočí usadila v Srbsku, iní členovia rodu si vďaka dobrej sobášnej politike dokázali získať postavenie na panovníckych dvoroch v Trapezunte či Gruzínsku.[2] Jedna vetva rodu možno neskôr vládla v rumunských kniežatstvách a pôsobila aj v Ruskej ríši,[7] hoci nie všetci bezvýhradne súhlasia s prepojením oboch rodov, keďže genealogická reťaz v polovici 15. storočia je neistá.[4] Tento rod sa v rumunčine volá Cantacuzino, pozri Cantacuzinovci.
Rodokmeň
Kantakuzénos | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
syn | syn | syn | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ján sebastos ∞ Mária Komnéna (dcéra Andronika Komnéna) | Ján ceasar ∞ Irena Angelina (dcéra Andronika Angels) | Michal ∞ Angelina (dcéra Jána Duku) | Manuel pinkernes | Michal megas konostaulos | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ján pinkernes, thracesijský dux ∞ Irena Palaiologina (dcéra Andronika Palaiologa) | Michal správca Morey ∞ Theodóra | syn | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Theodóra ∞ 1.Geórgios Mouzalon 2.Ján Raoul | Mária ∞ 1. Alexios Files 2. Konštantín I. Tich 3. Ivajlo | Anna ∞ Nikéforos I. Angelos despota Epiru | Ján VI. byzantský cisár (1347 – 1354) ∞ Irena Asanina (dcéra Andronika Asena) | (dcéra) ∞ Konštantín II. arménsky kráľ | Nikéforos sebastokrator | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Demetrios mesazón | Matthaios byzantský spolucisár (1353 – 1357) ∞ Irena Palaiologina | Manuel despota Morey ∞ Zambia/Isabelle de Lusignan (dcéra Konštantína II. arménsky kráľ) | Mária ∞ Nikéforos II. Orsini despota Epiru | Theodóra ∞ Orhan bythýnsky emir | Helena ∞ Ján V. Palaiologos Palaiologovci | Theodóra ∞ Alexios III. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Teodor Kantakuzénos | Ján despota Morey | Demetrios I. Kantakuzénos despota Morey | Helena ∞ don Louis Fadrique salonský gróf, etc | Halil | Irena Palaiologina | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ján srbský šľachtic | Demetrios spisovateľ | Theodóra ∞ Alexios IV. (trapez. cisár) | Juraj Palaiologos Kantakuzénos generál | Andronikos megas domestikos | Tomáš srbský magnát a generál | Irena ∞ Đurađ Branković despota Srbska | Helena ∞ Dávid Trapezuntský (trapez. cisár) | dcéra ∞ Juraj VIII. gruzínsky kráľ | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Manuel uzurpátor správca Mani | Demetrios | Zóé ∞ Jacques de Flory správca na Cypre | Anna ∞ Vladislav Hercegović vojvoda Hercegoviny | dcéra | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Michal | Charola de Flory | Eudokia | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Demetrios | Theodóros Spandounes historik | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
moldavskí a valašskí vládcovia? Cantacuzinovci | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Referencie
- ↑ a b c d e Kantakuzénovci In: Encyclopaedia Beliana . Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, . Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
- ↑ a b c d e f g h KAZHDAN, Alexander. KANTAKOUZENOS. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1103 – 1104. (po anglicky)
- ↑ a b DĄBROWSKA, Małgorzata. Kantakuzenowie. In: Encyklopedia kultury bizantyńskiej. Ed. Oktawiusz Jurewicz. Wydanie I. Warszawa : Wydawnictwa Uniwersytetu Warszawskiego, 2002. ISBN 83-235-0011-8. S. 255.
- ↑ a b NICOL, Donald M. The Byzantine Family of Kantakouzenos (Cantacuzenus) ca. 1100 – 1460: A Genealogical and Proropographical Study. Washington D. C. : Dumbarton Oaks, 1969. S. v.
- ↑ LAIOU, Angeliki. KANTAKOUZENOI. In: Dictionary of the Middle Ages. Ed. Joseph R. Strayer. Volume 7. ITALIAN RENAISSANCE – MABINOGI. New York : Charles Scribner's Sons, 1986. ISBN 0-684-18169-X. S. 208 – 209. (po anglicky)
- ↑ Kantakuzenové. In: Malá československá encyklopedie. Vyd. 1. Zväzok III. I – L. Praha : Academia, 1986. S. 294.
- ↑ KONSTANTIN, Jireček. Kantakuzenos. In: Ottův slovník naučný: Illustrovaná encyklopædie obecných vědomostí. Třinácty Díl Jana – Kartas. Praha : J. Otto, 1898. S. 942 – 943. (po česky)
Ďalšia literatúra
- NICOL, Donald M. The Byzantine Family of Kantakouzenos (Cantacuzenus) ca. 1100 – 1460: A Genealogical and Proropographical Study. Washington D. C. : Dumbarton Oaks, 1969. 265+xliii s.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kantakouzenos na anglickej Wikipédii. O preklad ide v časti Rodokmeň.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk