A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kronštadt | ||
Кронштадт | ||
mesto | ||
Pohľad z východu na prístavné zariadenia.
| ||
|
||
Štát | Rusko | |
---|---|---|
Región | Leningradská oblasť | |
Súradnice | 60°00′00″S 29°46′03″V / 60,00000°S 29,76750°V | |
Rozloha | 19,35 km² (1 935 ha) | |
Obyvateľstvo | 42 800 (2006) | |
Hustota | 2 211,89 obyv./km² | |
Prvá písomná zmienka | 1704 | |
Časové pásmo | UTC + 3 | |
- letný čas | UTC + 4 | |
Wikimedia Commons: Kronstadt | ||
OpenStreetMap: mapa | ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Kronštadt (rus. Кронштадт, nem. Kronstadt z Krone (koruna) a Stadt (mesto)) je opevnené prístavné mesto na ostrove Kotlin vo Fínskom zálive v Baltskom mori 30 km západne od Petrohradu. Administratívne tvorí mesto samostatný okres (rajón) v rámci mesta Petrohrad v Leningradskej oblasti. V roku 2010 malo mesto 42755 obyvateľov.
História
Mesto bolo založené na príkaz Petra I. v roku 1703 ako prístav Kronšlot. Boli tu vybudované sklady a doky. Počas severnej vojny miestna pobrežná batéria zabránila niekoľkokrát švédskym útokom na Petrohrad. Pevnosť bola uvedená do prevádzky 18. mája 1704. Od 20. rokov 18. storočia bolo mesto základňou ruskej baltickej flotily, sídlila tu aj admiralita. Nová pevnosť postavená v roku 1723 niekoľkokrát odrazila nepriateľské námorné útoky na Petrohrad. Odradila aj francúzsko-anglickú flotilu mieriacu k Petrohradu počas krymskej vojny v roku 1854. Pevnosť bola priebežne modernizovaná až do začiatku 20. storočia[1].
Kronštadtskí námorníci Baltskej flotily zohrali významnú úlohu počas oboch ruských revolúcií na začiatku 20. storočia. Ich anarchistické tendencie spôsobili, že boli jednou z významných opôr februárovej revolúcie proti cárovi aj októbrovej revolúcie proti dočasnej vláde v roku 1917. Na sklonku ruskej občianskej vojny tu v tyle boľševikov povstali proti sovietskej moci. Ich povstanie známe ako Kronštadtská vzbura bolo kruto potlačené. Počas druhej svetovej vojny bolo mesto a jeho opevnenia dôležitou súčasťou obrany mesta Leningradu počas dlhotrvajúcej blokády.
Dnes tvorí Kronštadtský rajón (Кронштадтский район) jeden z rajónov Petrohradu. So severným brehom Fínskeho zálivu je ostrov spojený hrádzou, po ktorej vedie cesta a s južným brehom (mestom Lomonosov) ho spája kompa. Kronštadt má 42 800 obyvateľov (2006). Historické centrum mesta spolu s opevneniami sú ako okolie Petrohradu zapísané od roku 1990 v zozname svetového dedičstva UNESCO.
Partnerské mestá
- Asipoviči, Bielorusko, 1998
- Derbent, Rusko, 2001
- Feodosija, Ukrajina, 2010
- Kotka, Fínsko, 1993
- Messina, Taliansko, 2011
- Mühlhausen, Nemecko, 1995
- Nafplio, Grécko, 2008
- Nordborg, Dánsko, 1998
- Novočerkask, Rusko, 2004
- Oxelösund, Švédsko, 1995
- Piła, Poľsko, 1993
- Sevastopoľ, Ukrajina, 2013
- Sumoto, Japonsko, 2006
- Toulon, Francúzsko, 1997
- Zelenodoľsk, Rusko, 1997
Referencie
- ↑ Kronštad, Megaenciklopedia Kirilla i Mefodia . megabook.ru, . Dostupné online. (po rusky)
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kronštadt
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk