A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ligandy[1] alebo adendy[1] (niekedy označované ako L) sú v koordinačnej chémii atómy alebo atómové skupiny (t.j. ióny alebo molekuly) koordinované okolo centrálneho atómu komplexu koordinačnej zlúčeniny (čiže sú naň viazané koordinačnou väzbou[2]).[1][3] Spravidla sú to donory elektrónov, ktoré sa skladajú z nekovových atómov.[4] Ligandy sú teda spravidla Lewisove bázy.[4]
Klasifikácia
Existuje všeobecne veľké množstvo ligandov, ktoré je možné kategorizovať mnohými spôsobmi. Jeden zo spôsobov je napríklad podľa zložitosti molekuly:[4]
- monoatómové ligandy – ligandy zložené z jediného atómu, napríklad F- alebo S2-
- polyatómové monocentrické ligandy – ligandy, ktoré okrem väzbového atómu obsahujú len atómy viazané priamo na tento atóm, napríklad CN- alebo NO2-
- polyatómové polycentrické ligandy – zvyčajne veľké organické molekuly, ktoré obsahujú väčší počet atómov, napríklad étery (R2O) alebo alkylamíny (NR3)
Alternatívne je ligandy možné klasifikovať podľa ich náboja:[1]
- neutrálne ligandy, napríklad NH3 alebo H2O
- aniónové ligandy, napríklad OH- alebo Cl-
- katiónové ligandy, napríklad NO+
Chelácia
Niektoré ligandy sa môžu na centrálny atóm viazať viac než jednou väzbou, takže ďalším spôsobom kategorizácie môže byť počet väzieb, ktoré ligand tvorí. Z tohto hľadiska možno rozlišovať ligandy napríklad nasledovne:[4]
- monodentátne ligandy – tvoria len jednu väzbu, napríklad Cl- (tieto ligandy môžu tvoriť viac väzieb, ak sú prítomné v komplexoch s viac než jedným centrálnym atómom, vtedy vystupujú ako mostíkové atómy)
- bidentátne ligandy – tvoria dve väzby, napríklad etyléndiamín
- tridentátne ligandy – tvoria tri väzby, napríklad 1,4,7-trioxacyklononán
- polydentátne ligandy – tvoria viac ako tri väzby, napríklad kyselina etyléndiamínotetraoctová (EDTA), schopná tvoriť až 6 väzieb s jedným centrálnym atómom
Namiesto latinského základu „dentátny“ (od dentis, zub) sa niekedy používajú slová funkčný, donorový alebo väzbový (napr. jednodonorové alebo dvojfunkčné ligandy).[1]
Ligandy, ktoré tvoria viac ako jednu väzbu, sa označujú ako chelačné činidlá. Komplexy, ktoré tvoria, sa potom označujú ako cheláty.[4]
Referencie
- ↑ a b c d e ligandy. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. Bratislava : Obzor, 1981. S. 429.
- ↑ koordinačná väzba. In: Encyclopaedia Beliana online
- ↑ koordinačné zlúčeniny. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. Bratislava : Obzor, 1981. S. 386.
- ↑ a b c d e ČERNÁK, Juraj. Úvod do koordinačnej chémie . Univerzita Jozefa Šafárika v Košiciach, 2011, . Dostupné online.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk