A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Machovo číslo je:
- bezrozmerná fyzikálna veličina, udávajúca pomer rýchlosti pohybu telesa určitým prostredím (alebo relatívnej rýchlosti prúdenia) k rýchlosti zvuku v tom istom prostredí,
- podobnostné číslo (kritérium podobnosti) používané v aerodynamike pre vyjadrenie vplyvu stlačiteľnosti vzduchu na prúdenie.
Štandardizované označenie vo fyzike je Ma (sytém SI, ISO 31, IUPAP-25), ale v letectve sa tradične označuje iba písmenom M. Názov nesie po významnom fyzikovi 19. storočia Ernstovi Machovi.
kde v je rýchlosť pohybu telesa, c je rýchlosť zvuku v danom prostredí.
Machovo číslo sa používa pri rýchlostiach, kde sa prejavuje vplyv stlačiteľnosti prostredia. Podľa tohoto vplyvu sa prúdenie (rýchlosť pohybu prostredím) charakterizuje ako:
- nestlačiteľné: Ma < 0,3 – vplyv stlačiteľnosti je úplne zanedbateľný
- podzvukové (subsonické): Ma < 1
- okolozvukové (transsonické): 0,8 < Ma < 1,2 – prechodný režim (lokálne nadzvukové, ale podzvukové v širšom okolí)
- nadzvukové (supersonické): Ma > 1,0 – existencia rázových vĺn (zvukového tresku) vo veľkej vzdialenosti
- vysoko nadzvukové (hypersonické): Ma > 3 – 6 – chemické zmeny prostredia (ionizácia plynu)
Používanie slova „mach“
Pretože Ma nie je fyzikálna jednotka, ale bezrozmerná veličina, je principiálne nesprávne vyjadrovať rýchlosť ako v = 2 Ma. Správny je iba tvar Ma = 2, a z toho odvodené skrátené vyjadrovanie v jazyku: „... rýchlosť je mach dva.“
V bežnom jazyku sa vyskytujú aj spojenia typu „rýchlosť je dva machy“, alebo „dvojmachová rýchlosť“, ktoré sú v tomto zmysle nesprávne, a v odbornom jazyku sa zásadne nepoužívajú (ani v letectve). Inak by to znamenalo že existuje nejaká jednotka s názvom „mach“, čo nie je pravda. V zmysle použitia nejakej jednotky je správne spojenie typu „... rýchlosť je 2,0-násobok rýchlosti zvuku“.
Machovo číslo letu v atmosfére
V letectve sa Machovo číslo používa ako jeden z výkonových parametrov u lietadiel lietajúcich rýchlejšie ako približne 400 km/h. Pretože rýchlosť zvuku je funkciou hustoty vzduchu, a hustota závisí na výške letu a teplote vzduchu, tak aj pri zachovaní rýchlosti letu sa jeho Machovo číslo mení s výškou letu a konkrétnym stavom atmosféry. Pre účely porovnávania výkonov lietadiel, sa výkony (rýchlosť, Machovo číslo) prepočítavajú na normalizovaný stav atmosféry (tzv. Medzinárodná štandardná atmosféra – MŠA). Používa sa nasledovným spôsobom: „Max. rýchlosť lietadla pri zemskom povrchu podľa MŠA je mach 2.2.“
Rýchlosť zvuku pri 25 °C (298,15 K) vo výške hladiny mora je asi 346 m/s alebo 1245,6 km/h. Pri teplote 20 °C (izbová teplota) je to 343 m/s (1 235 km/h).
Externé odkazy
- Počítadlo machov Archivované 2006-05-28 na Wayback Machine
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk