A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Michaél Psellos | |
Byzantská filozofia Stredoveká filozofia | |
Michael Psellos a Michael VII. Dukas | |
Biografické údaje | |
---|---|
Meno | Michael Psellos |
Narodenie | 1018, (Konštantínopol) |
Úmrtie | 1078/po 1081/1096 Konštantínopol (?) |
Dielo | |
Škola/tradícia | Byzantská filozofia |
Oblasť záujmu | rétorika, teológia, logika, právo, epistemológia, etika, politická filozofia, história |
Význačné myšlienky | logický štvorec |
Ovplyvnený
| |
Ovplyvnil
| |
Odkazy | |
Michaél Psellos (multimediálne súbory na commons) | |
Michaél Psellos (iné prepisy: Michael Psellos[1][2], Michal Psellos[3][4], Michail Psellos[5], alebo Michal Psellós[6], starogr. Μιχαὴλ Ψελλός – Michaél Psellos, lat. Michaël Psellus; * 1018[2] Konštantínopol[7] – † 1078[2]/po 1081[1]/1096)[2], Konštantinopol) bol byzantský mních, rétor, právnik, filozof, najvýznamnejší systematik byzantskej filozofie, polyhistor, literát a politický činiteľ. Jeho pôvodné meno bolo Konštantín. Za vlády cisára Konštantína IX. Monomacha viedol Konštantínopolskú univerzitu a bol mu udelený titul hypatos tón filosofón (konzul filozofov).[1]
Život
Michael Psellos sa narodil ako tretie dieťa priemernej meštianskej rodiny pravdepodobne v Konštantínopole. Vychovávaný bol svojou vzdelanou a nábožnou matkou Theodotou, ktorá dbala na to, aby bol aj Psellos vychovávaný k zbožnosti a rozumnosti.[8] Ako päťročný začal v Konštantínopole navštevovať nižšiu školu, ktorú ukončil ako osemročný. Psellova rodina chcela, aby sa Psellos venoval remeslu, proti čomu výrazne vystúpila jeho matka, podľa Psella údajne vedená mystickými zážitkami.[8] Psellos teda pokračoval v štúdiách. Pretože však Psellova rodina potrebovala peniaze na veno Psellovej staršej sestry, Michael sa ako zhruba šestnásťročný stal pomocníkom provinčného sudcu. Po nečakanej smrti Psellovej sestry sa Michael vrátil do Konštantínopola, kde pokračoval v štúdiách. Jeho učiteľom bol významný byzantský učenec Ján Mavrópous. Počas štúdií sa spoznal s neskoršími patriarchami Konštantínom Lauchoudom a Jánom Xifilinom. Po ukončení štúdií opäť pracoval v štátnej správe, tentoraz ako sudca. Po ľudovej revolúcii proti Michalovi V. sa v roku 1042 vrátil do Konštantínopola, kde ako nižší sekretár (ὑπογραμματεύς) započal svoju kariéru v cisárskej kancelárii. Počas vlády Konštantína IX. Monomacha sa stal vedúcim učiteľom na Konštatínopolskej univerzite, kde za svoju činnosť od cisára získal titul konzul filozofov (ὕπατος τῶν φιλοσόφων, hypatos tón filosofón).
Krátko pred koncom vlády Konštantína Monomacha (1054) Psellos pre podporu cisárovho plánu na zmier so Západom upadol do nemilosti a rozhodol sa odísť z cisárskeho dvora do kláštora na hore Olymp v Bytýnii. Tu prijal svoje mníšske meno Michael. Na cisársky dvor sa vrátil na pozvanie cisárovnej Theodory, počas ktorej vlády pôsobil ako dvorský minister. Svoju pozíciu si udržal aj za vlády Michala VI. a svoj význam preukázal pri nástupe Izáka I. Komnena a Konštantína Duka na cisársky trón. Neskôr spolu s cézarom Jánom Dukom pomáhal cisárovnej regentke Eudokii. V nasledujúcom období Psellov vplyv pre cisársky prevrat upadol. Na výslnie dejín sa na krátku dobu znovu dostal po zajatí a neskoršej smrti Romana IV., keď sa moci ujal Michal VII., ktorého učiteľom Psellos bol. Psellos však krátko na to znovu upadol do nemilosti a musel sa stiahnuť do ústrania, kde zvyšok svojho živote prežil v skromných podmienkach.[9][1]
Učenie
Byzantská filozofia nikdy neinklinovala k aristotelizmu tak ako západné kresťanské učenia a i napriek odporu niektorých ortodoxných cirkevných autorít sa byzantskí myslitelia skôr opierali o Platóna. Psellos podobne ako jeho učiteľ Ján Mavrópous taktiež obracal svoje štúdium na Plátónove dialógy a na učenie jeho žiakov - najmä novoplatonikov. Predovšetkým Prokla, Psellos chápal ako predstupeň ku kresťanskému učeniu. Psella označujú ako kresťanského humanistu, ktorý organicky spájal antickú a kresťanskú tradíciu. Pre poznanie systému Psellovho filozofického myslenia sú dôležité jeho komentáre ku Gregoriovi z Nazianzu a ďalším cirkevným otcom. Psellos sa zaujímal aj o iné prírodné vedy, najmä o matematiku a logiku. Psellos navrhol logický štvorec. Bol presvedčený, o tom, že prírodné javy sa riadia prírodnými zákonmi a možno ich vysvetliť rozumom, avšak zároveň tento racionalizmus spájal s teologickým a stredovekým myslením.[10] Psellos sa snažil filozofiu podľa platónskeho vzoru systematizovať, rozdelil ju na dve časti - prvú bez citu, rozumovú a druhú spoločenskú - vyznačujúcou sa láskou k človeku. Výrazne odmietal astrológiu.[8]
Psellovo učenie sa viackrát dostalo do rozporu s inými byzantskými autoritami, ktoré sa zväčša pridŕžali pre Byzantskú ríšu typického mysticizmu. Dokonca bol svojim bývalým priateľom, neskorším patriarchom Xifilinom obvinený z pohanstva - helénizmu, na čo Psellos reagoval plamennou obhajobou svoje snahy o prepojenie Platóna a kresťanského učenia.[10] Jeho žiak a nástupca Ján Italos v učení platonizmu zašiel ešte ďalej a z helénizmu bol aj verejne obvinený a postihnutý cirkevnou kliatbou.
Významné diela
- historiografia: Chronografia (aj Chronographia[2], Letopisy), Historia syntomos
- Chronografia je Psellovým vrcholným dielom a predstavuje jedno z najlepších byzantských historických diel. Zachytáva udalosti rokov 976 (začiatok vlády Bazila II.) až 1078 (koniec vlády Michala VII.). Dielo pútavo podáva informácie nielen o politickom dianí v krajine, ale aj o osobnostiach byzantských cisárov a cisárovien, či ich obľúbencov.[1]
- filológia: Homérove alegórie, Alegória o sfinge, Právnická terminológia, Prehľad zákonov (veršovaný) Zbierka rétorických myšlienok,...
- filozofia: O Platónových ideách, Zhrnutie podľa Aristotelovej logiky Komentár k Aristotelovej fyzike, Krátka prednáška o chaldejských dogmách,...
- teológia: Stvorenie sveta za šesť dní, Komentár k spisom Gregora Naziánskeho, Komentár k spisom Bazila Veľkého, komentár k spisom Gregora z Nyzy, O názvoch žalmov, Timotheos é peri daimonón (Timotheos alebo a démonoch) - autorstvo posledného býva spochybňované[10],...
- teologicko-filozofické dielo : Didaskalia pantodapé (Všelijaké učenie[1]/Celé učenie[2])
- matematika: O geometrii, Prehľad matematiky
- medicína: Stručný prehľad lekárskych vied, O kúpaní, O nových názvoch chorôb
- diela o vojne: Vojenská taktika
- epitafy: pre: Michaela Keroularia, Konštantína III. Leichouda, Ján Xifilina, jeho matku Theodotu...
- homílie, hagiografie, liturgické hymny, dogmatické, exegetické spisy,..
- asi 500 listov[1]
Referencie
- ↑ a b c d e f g Psellos, Michael In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 407.
- ↑ a b c d e f Psellos In: Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch M-Ž. 1. vyd. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 8096915940. S. 286.
- ↑ Slovenské pohľady. Martin : Matica slovenská, 2006. Dostupné online. S. 48, 122.
- ↑ Historický časopis. Zväzok 29. Bratislava : Slovenská akadémia vied, 1981. Dostupné online. S. 585.
- ↑ FERKO, Milan. Veľkomoravské záhady. Bratislava : Tatran, 1990. Dostupné online. ISBN 978-80-222-0195-7. S. 143.
- ↑ ZOZUĽAK, Ján. Byzantská filozofia. Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2016. 224 s. ISBN 978-80-7380-640-8. S. 55.
- ↑ PSELLOS, MICHAEL In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1754 – 1755. (po anglicky)
- ↑ a b c DIEHL, Charles. Postavy z byzantských dejín. Preklad Štefan Janšák. 2. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2009. 246 s. ISBN 978-80-8061-373-0. S. 216.
- ↑ ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, a kol. Dějiny Byzance. 1. vyd. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 245 – 246.
- ↑ a b c DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. 1. vyd. Praha : Vyšehrad, 1990. ISBN 80-7021-034-6. Kapitola Vývoj teologie a filozofie, s. 189 – 194. (český jazyk)
Ďalšia literatúra
- PSELLOS, Michael. Chronografie : (976 – 1077). Preklad Jaroslav Skalický. 1. české vyd. Stará Ríša na Morave : Marta Florianová, 1940. 268 s. (Dobré dílo; zv. 139.)
- PSELLOS, Michal. Byzantské letopisy. 2. české vyd. Praha : Odeon, 1982. 352 s.
- DE LIBERA, Alain. Středověká filosofie. Preklad Martin Pokorný. 1. české vyd. Praha : OIKOYMENH, 2001. (Dějiny filosofie.) ISBN 80-7298-026-2. S. 40 – 44.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Michaél Psellos
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk