A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Mikroskopické čierne diery sú hypotetické drobné čierne diery, pri ktorých hrajú dôležitú úlohu kvantovo mechanické efekty. Tieto čierne diery majú menšiu hmotnosť ako hviezdy a názov bol zavedený v roku 1971 Stephenom Hawkingom. Je možné, že takéto kvantové prvotné čierne diery boli vytvorené v prostredí s vysokou hustotou ranného vesmíru, prípadne v následných fázových prechodoch. Môžu byť pozorované astrofyzikmi cez častice ktoré budú emitovať Hawkingovo žiarenie. Niektoré hypotézy ktoré zahŕňajú dodatočné rozmery predpokladajú žeby mohli vytvoriť čierne diery s energiami menšími ako 1 TeV, ktoré sú bežné v urýchľovačoch ako je veľký hadrónový urýchľovač častíc v CERNu. Hoci by sa takéto čierne diery okamžite vyparili alebo zanechali veľmi slabo interagujúce zvyšky.
Minimálna hmotnosť čiernej diery
V podstate môže mať čierna diera akúkoľvek hmotnosť rovnú alebo vyššiu ako je Planckova hmotnosť (to je asi 2,2×10-8 kg alebo 22 mikrogramov). Na vytvorenie čiernej diery musí byť dostatočná koncentrácia hmoty alebo energie. Úniková rýchlosť musí prevyšovať rýchlosť svetla. Tento stav udáva Schwarzschildov polomer, ktorý sa dá vypočítať ako :
kde:
- G je gravitačná konštanta
- c je rýchlosť svetla
- M je hmotnosť čiernej diery
Na druhej strane Comptonova vlnová dĺžka : kde h je Planckova konštanta, predstavuje minimálnu veľkosť oblasti v ktorej môže byť lokalizovaná hmotnosť m. Pre dostatočne malú hmotnosť m je redukovaná Comptonova vlnová dĺžka :, kde ħ je redukovaná Planckova konštanta viac ako polovica Schwarzchildovho polomeru, pre ktorú neexistuje popis čiernej diery.
Niektoré teórie dnešnej fyziky ako je napríklad teória strún dáva možnosť jednoduchším modelom na vytvorenie mikroskopických čiernych dier vďaka dodatočným rozmerom. Vo vyšších priestorových rozmeroch sa gravitačná sila zvyšuje rýchlejšie s klesajúcou vzdialenosťou ako v troch rozmeroch. Pri špeciálnych konfiguráciách dodatočných rozmeroch môže tento efekt znížiť Planckove jednotky do rozsahu TeV.
Umelé mikroskopické čierne diery
Pri trojrozmernej gravitácii je minimálna energia mikroskopickej čiernej diery 1019 GeV, ktorá by mala byť stlačená do priestoru Planckových dĺžok. To je za hranicami možností dnešnej technológie. Odhaduje sa, na zrazenie dvoch častíc na Plankových dĺžkach, v súčasnosti dosiahnuteľnom magnetickom poli, by vyžadoval kruhový urýchľovač v priemere 1 000 svetelných rokov. Veľký hadrónový urýchľovač má dnes energiu 14 TeV pre protón-protónovú kolíziu a 1 150 TeV pre Pb-Pb kolíziu. Hawkingov výpočet a všeobecne kvantová mechanika predpovedajú, že mikroskopické čierne diery sa odparujú takmer okamžite. Virtuálne mikroskopické čierne diery navrhol v roku 1995 Stephen Hawking a Fabio Scardigli ako súčasť teórie veľkého zjednotenia, ktorá by mohla byť kandidátom na kvantovú gravitáciu.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Micro black hole na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk